Ďalší stereoskop z čias socializmu je vystavený v Múzeu totality. Tento kúsok bude slúžiť ak exponát, ktorý možno aj chytiť a pozrieť sa cez neho na farebné diapozitívy tak, ako tomu bolo v čase absencie moderných počítačov, smartfónov a ďalších technológií, ktorými boli takto staré výrobky odsúdené viac menej na zánik.
Niečo viac o histórii stereoskopov:
Stereoskop je podstavcový prehliadač na stereo-grafické kartičky. Prístroj datovaný do konca 19. storočia, má skrinku vyrobenú z mahagónového dreva. Stereo-grafické kartičky sa skladajú z dvoch skoro identických fotografií, ktoré majú za úlohu vytvoriť trojrozmernú ilúziu obrazu. Táto ilúzia vzniká až potom, ako sa divák pozerá na kartičku cez okuliare stereoskopu. V roku 1838 britský vedec Charles Wheatstone publikoval štúdiu, v ktorej opísal princíp ilúzie. Podarilo sa mu zistiť, že ak dáme dva skoro identické obrázky s miernou úpravou perspektívy vedľa seba, náš mozog si ich spojí do jedného a vznikne trojrozmerná ilúzia. Aby to však bolo možné, vytvoril zariadenie, cez ktoré sa divák musí pozerať, aby sa tieto dva obrazy spojili do jedného. Tak vznikol stereoskop. Spočiatku sa jednalo o jednoduché obrazce, ktoré sa dali týmto spôsobom premietnuť do trojrozmerného obrazu. Neskôr, keď v priebehu 19. storočia vznikla fotografia, dali sa na stereoskope prezerať aj zložitejšie výjavy. V priebehu 50. rokov 19. storočia bolo možné zadovážiť si od desaťtisíc až po milión rôznych obrázkových kartičiek. Autorom označenia stereograf je americký chirurg a autor Oliver Wendell Holmes. Toto zariadenie umožnilo prekročiť všetky kultúrne a spoločenské hranice. Divák mohol sledovať významné svetové pamiatky bez toho, aby opustil pohodlie domova.
Zdroj: Ponitrianske múzeum
