Michala Gálová, členka Redakčnej rady Seredské novinky | Špeciálna príloha aprílového vydania Seredských noviniek priniesla veľkú aktuálnu tému Veľkej noci:
Veľká noc je najvýznamnejším sviatkom kresťanského roka. Počas tohto obdobia si kresťania pripomínajú život Ježiša Krista – hlavne jeho umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie. Termín veľkonočných sviatkov je premenlivý a tento rok pripadá na obdobie od 17.4. 2025 – 21.4.2025.
Pripomienka Ježišovho života
Veľkonočné sviatky začínajú poslednou pôstnou nedeľou. Máva prívlastok kvetná a kresťanom pripomína Ježišov príchod do Jeruzalema. Ľudia ho vítali palmovými ratolesťami a pre to sa v tento deň svätia bahniatka. Kvetnou nedeľou sa začína Veľký týždeň, pričom významnými dňami sú Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota za ktorými nasleduje Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok.
Zelený štvrtok je pripomienkou poslednej večere, ktorú mal Ježiš so svojimi učenníkmi. Počas nej Ježiš premenil chlieb a víno na svoje telo a krv, takto apoštolom odovzdal kňažskú moc: „Toto robte na moju pamiatku.“, čím vlastne ustanovil dve sviatosti – kňažstvo a eucharistiu. Doma si ľudia pripravujú nemäsité pokrmy zelenej farby.
Veľký piatok je symbolom utrpenia a smrti Krista. V tento deň kresťania dodržiavajú prísny pôst, čím si pripomínajú Ježišovo trápenie na kríži. V kostoloch sa v tento deň spievajú pašie, kňaz je odetý v červenej ako odraz Ježišovho utrpenia. Biela sobota je bez omší, kresťania si pripomínajú, že pán odpočíva v hrobe. Kostoly bývajú otvorené, aby sa veriaci mohli pokloniť pri božom hrobe. Veľkonočná nedeľa je dňom, keď si kresťania pripomínajú Ježišovo vzkriesenie. Napokon Veľkonočný pondelok spojený s oblievaním a šibaním dievčat završuje oslavy veľkonočných sviatkov.
Vôňa veľkonočného stola
Niektoré gazdiné rady pečú veľkonočného barančeka. Význam tejto pochutiny je však omnoho hlbší ako len sladké mlsanie. Receptov pre túto pochúťku je habadej, nezabúdajte na správne vymastenú formu a červenú stužku na dozdobenie. Baránok boží je jedným zo symbolov Ježiša v kresťanstve, predstavuje jeho obetu za spásu sveta. V iných častiach sveta, napríklad v Taliansku sa počas veľkonočných sviatkov konzumuje jahňacie mäso.
Na prípravu sladkého barančeka budeme potrebovať:
3 ks vajec;
150 g práškového cukru;
1 vrecko vanilkového cukru;
5 polievkových lyžíc vody a 5 polievkových lyžíc horúcej vody;
150 g polohrubej múky;
1 kávová lyžička kypriaceho prášku do pečiva;
1 vrecko zlatého klasu;
1 kávová lyžička citrónovej kôry a trocha citrónovej arómy.
Žĺtky vymiešame elektrickým mixérom s práškovým a vanilkovým cukrom, potom pridáme olej a vodu. Mixujeme až do peny. Zvyšné suché suroviny zmiešame dokopy spolu s citrónovou kôrou a pridáme do žĺtkovej zmesi. Do bielkov pridáme trochu soli a citrónovej arómy a vyšľaháme tuhý sneh, ktorý pridáme do žĺtkovej zmesi s múkou a dôkladne premiešame. Cesto vylejeme do vymastenej a múkou vysypanej formy. Pečieme v predhriatej rúre na 180°C zhruba 40 minút. Na záver môžeme dať baránkovi očká z hrozienok alebo lentiliek a okolo krku mu uviazať mašľu.
Vedeli ste, že okrem zelenej stravy sa počas Zeleného štvrtka pečú aj veľkonočné judáše? Toto pečivo má pripomínať uzol na lane, s ktorým sa obesil Judáš po tom, čo zradil Ježiša. Ide o jednoduchú pochúťku z kysnutého cesta v tvare „esíčka“, do ktorého idú tieto suroviny:
500 g polohrubej múky;
jednu polovicu čerstvých kvasníc (21g);
200 ml vlažného mlieka;
60 g masla;
50 g krupicového cukru;
1 žĺtok;
Ako prvé si pripravíme kvások. Do misky rozmelníme droždie, pridáme kávovú lyžičku cukru a múky a na záver to zalejeme dvomi polievkovými lyžicami vlažného mlieka. Zmes necháme nakysnúť na teplom mieste. Do veľkej misy pridáme hladkú múku, cukor, štipku soli, roztavené maslo, žĺtok a naštartovaný kvások a zvyšné mlieko. Vymiesime hladké a hutné cesto, ktoré sa nelepí na steny misky. Cesto zakryjeme utierkou a necháme odpočívať na teplom mieste asi hodinu. Z vykysnutého cesta spravíme valček, ktorý si rozkrájame na menšie dieliky, ktoré následne vytvarujeme do tvaru S. Hotové judáše naukladáme na vymastený plech a pred pečením sa potrú rozšľahaným vajíčkom. Koláče pečieme v predhriatej rúre na 200°C 10 minút, potom znížime teplotu pečenia na 180°C a pečieme do zlatista. Upečené judášky môžeme na záver potrieť tekutým medom.
Na sviatočnom stole nesmeli chýbať ani žĺtkové rezy. Jednoduchý koláč s orechovým korpusom a jasnou žltou polevou. Na cesto budeme potrebovať:
150 g polohrubej múky;
250 g masla;
250 g práškového cukru;
300 g mletých orechov;
1 balíček kypriaceho prášku do pečiva,
šesť bielkov.
Mäkké maslo si vyšľaháme s cukrom, potom pridáme orechy a striedavo pridávame vyšľahané bielky a preosiatu múku zmiešanú s práškom do pečiva. Cesto následne vylejeme na vymastený plech a pečieme v rúre na 180°C zhruba 35 minút. Zo zvyšných žĺtkov a z 250 g cukru vznikne krásne žltá poleva, ktorá sa z časti natrie ešte na teplé cesto a nechá sa zatuhnúť, aby sa celá poleva nevsiakla do koláča. Druhú polovicu už natrieme na zatuhnutú „škrupinku“ z polevy. Polevu necháme vytuhnúť a na záver koláč rozkrájame na rezy nahriatym nožom, aby sa poleva nedopraskala.
Zdobenie veľkonočných kraslíc
Mnoho symbolov Veľkej noci súvisí s jarou, s prebúdzaním prírody a príchodom nového života. Typickou súčasťou Veľkej noci sú vajíčka, ktoré si vieme ozdobiť mnohými spôsobmi. Kedysi stačilo vajíčka uvariť natvrdo v pančuchách vo vode so šupami červenej cibule alebo červenou repou, špenátom… Obľúbená bola hlavne červená farba, ktorá symbolizuje plodnosť a život. Ak však nemáte chuť na varené vajíčko, ľahko sa dá vyfúknuť vnútro a pracovať s výduškami. Či už si vyberiete vosk, obyčajné vodové farby alebo ich oblepíte obrázkami zo servítkov, stanú sa trvácnou dekoráciou nejednej domácnosti. Zdobenie vajíčok je každoročnou tradíciou Mestského múzea v Seredi.
Bahniatka a korbáče
Pekne vyzdobené vajíčka si potom môžeme uložiť do košíka k tým čokoládovým, či ich zavesíme na zlatý dážď alebo bahniatka. Na Kvetnú nedeľu sa bahniatka svätia v kostoloch. Kedysi sa verilo, že posvätené bahniatka odoženú hromy – blesky od domu, v brázde na poli zaručia dobrú úrodu alebo pevné zdravie dobytka.
Keď však bahniatka odkvitnú, stanú sa z nich ohybné prúty vhodné na pletenie korbáčov. Šikovní mládenci si pletú šibáky malé aj veľké, aby mohli chodiť šibať dievčatá. Korbáče sa spájajú so silou a pochádzajú z pohanskej viery. Šibanie má devám priniesť pevné zdravie a nie modriny. Okrem šibania zdravie utužuje oblievanie, keďže voda sa spája s očistou a zdravím. Netreba však očistu znásobovať litrami vody navyše alebo nadmerne máčať dievčinu vo vani.
Vedeli ste že? …
Cudzinec by zrejme pri pohľade na typickú oblievačku a šibačku krútil hlavou. I keď v Poľsku sa iba oblieva a v Čechách šibe pomláskou, v ostatných krajinách sú zvyky iné. Často sa Veľká noc spája s veľkonočným zajkom, ktorý schováva po záhradách vajíčka a deti ich potom hľadajú do svojich košíčkov. Fíni si pred Veľkonočným pondelkom zasadia do kvetináčov trávu a sledujú, ako rastie. Na Veľkú noc by mala byť tak vysoká, aby veľkonočný zajko do nej skryl vajíčka a sladkosti pre deti. Fínske deti sa vo veľkonočný pondelok menia na čarodejnice a v špicatých klobúkoch recitujú tradičné básničky. Zaujímavý je Veľkonočný pondelok v Bermudách, keď ľudia púšťajú šarkanov. Legenda vraví, že učiteľka z britskej armády sa snažila deťom vysvetliť ukrižovanie Krista a jeho na nebo vstúpenie. Pomôckou sa jej stal šarkan s konštrukciou v tvare kríža. V Nórsku majú svojský prístup k Veľkej noci. V tomto období totiž zaplavuje nórsky knižný trh vlna detektívok, ktoré sa nazývajú påskekrim. Dokonca sa v novinách objavujú záhady a z čitateľov sa stávajú razom sviatoční detektívi. Dokonca aj škatule od mlieka bývajú potlačené detektívnymi príbehmi. Táto tradícia má korene v roku 1923, keď vydavateľ kníh propagoval svoju vychádzajúcu kriminálku. Reklama mala podobu kriminálnej správy na titulnej strane novín a podobala sa na skutočný novinový článok. Mnohí ľudia tak ani nevedeli, že šlo iba o reklamu.
