Za socializmu pre Čechoslovákov bolo cestovanie relatívne bežne možné výlučne medzi socialistickými krajinami. Velmi náročné bolo dokonca aj do Sovietskeho zväzu. Individuálne však nie, len organizovane.
Ako deti sme aj my chceli vedieť, ako žijú deti v iných krajinách, aj v ZSSR. Preto sme si s nimi dopisovali. A to aj z tých najvzdialenejších častí Sovietskeho zväzu.
Pokým išlo len o písomnú komunikáciu, dalo sa. Keď som však prejavil záujem o stretnutie – prakticky nemožné. Oni cestovať nemohli ani medzi oblasťami nieto do zahraničia a nás ako som napísal, individuálne do ich krajiny nevpustili. Tak zostávalo len to písanie.
Škoda. Kto vie, kde a ako žijú vtedajšie deti, na listy ktorých sme sa tak veľmi tešili…
Malá zvedavá otázka: pamätáte sa na poštu zasielanú letecky v špeciálne označených obálkach?
Malé nahliadnutie na uchovanú korešpondenciu z obdobia roku 1983: