Jesenná hrebeňovka v Tatrách

Banič Viliam Sereď  | Po dvoch rokov prestávky zavinenej hlavne mojimi problémami s kolenom sa Vám chcem opäť prihovoriť a podeliť sa s našimi skúsenosťami a zážitkami z vysokohorskej turistiky.

V Tatrách vládlo v druhej polovici októbra babie leto čiže najlepší čas na turistiku a preto sme vycestovali do Tatier. To tímu som zobral skúsených horolezcov Juraja Dzíbelu z Cífera  a Ľuba Oravca zo Šúroviec.

Štvrtým do partie bol mladý nádejný horolezec zo Šintavy Tomáš Vohlárik.Tentoraz som vybral hrebeňovku z Kupoly cez Bradavicu na Opálovú vežu . Po noci strávenej na Sliezskom dome najvyššie položenom hoteli na Slovensku sme sa vydali po zelenej značke smer Poľský hrebeň. Za Guľatým kopcom sme značku opustili a vydali sme sa neznačenou cestou strmým terénom na Kupolu 2414 m.n.m. Toto bola najťažšia časť, lebo bolo treba vystúpať cca 750 výškových metrov v strmom teréne. Počas výstupu sme stretli stádo 12 ks kamzíkov, ktoré sa pásli a veľmi si nás nevšímali. Prešli sme asi 10 m od nich. Potom nasledovala zaujímavejšia časť a to prechod hrebeňa. To znamená z jedného kopca na druhý,hore a dole.  Po pravej strane sme kopírovali Gerlachovský masív po ľavej Veľkú studenú dolinu. Boli tam aj lezecké pasáže. Jeden krát sme museli aj zlaniť. Z Kupoly, ktorá je tzv. choďák sme prešli cez sedlo na Weszterov štít 2429 m.n.m kde sa už aj lezie zatiaľ bez lana. Potom sme zišli do sedla zvaného Zvodná lávka a odtiaľ výstup na Bradavicu 2476 m.n.m najvyšší bod trasy. Bradavica má štyri vrcholy. Vybrali sme trasu kaňonom medzi nimi. Bol tam aj sneh a preto sme nasadili mačky. Kaňon je počas celého dňa v tieni, takže sneh ktorý napadal pred pár dňami sa neroztopil. Vystúpili sme na dva najvyššie, teda severovýchodné, kde je aj osadený vrcholový kríž. Výhľady sú odtiaľ nádherné. Počasie bolo krásne , modrá obloha , bezvetrie,čiže vynikajúce. Jedným pohľadom sme videli Sliezsky dom vo Velickej doline a Zbojnícku chatu vo Veľkej studenej doline a priamo pod nami Slavkovská dolina. Tu sme strávili asi hodinu. Potom nasledoval zostup do Kvetnicového sedla. Kvetnica je časť Velickej doliny nad vodopádom ktorá je počas leta porastená množstvom kvetov a podľa nej sa volá toto sedlo a aj žľab ktorý ústí do nej. Ako štvrtý v poradí bol výstup na Rohatú vežu 2420 m.n.m. Túto sme obišli exponovaným terénom a vystúpili sme na ňu z východu. Odtiaľ zasa výhľad do spomenutých troch dolín a v diaľke Poprad a jeho letisko, kde sa uskutočnili aj dva vzlety. Počas zostupu sme urobili jedno spomenuté zlanenie pre istotu pretože síl ubúdalo . No a posledným piatym štítom dnešného dňa bol vrchol Opálovej veže 2385m. Odtiaľ takisto krásne výhľady na celé Tatry zaliate slnkom a my sme dali krátke rukávy. Po poslednom štíte nás čakal zostup najprv Kvetnicovým žľabom cca 200 výškový, metrov , ktorý je veľmi nepríjemný a strmý. Preto sme odbočili na chodník vľavo a zostupovali sme cestou ktorá sa volá Granátová lávka a nie je tak exponovaná ako žľab. Granátová lávka vedie popod Veľkú Granátovú vežu a Dvojitú vežu na ktoré sme vystúpili pred piatimi rokmi. Končí prechodom cez kosodrevinu na červenú značku (magistrálu) asi 300 m od Sliezskeho domu.

Celá táto túra nám trvala 8,5 hodiny. Únava bola veľká ale stráviť deň v tak krásnom počasí vo vysokohorskom teréne stál za to. Päť štítov za jeden deň je tiež dobrý výkon. Dúfam že budeme mať v Seredi ďalších, ktorí túto krásnu trasu absolvujú.

zdroj: Mesto Sereď