Michala Gálová, členka Redakčnej rady Seredské novinky | Rubrika Otázka mesiaca v Seredských novinkách 10/2024 pri príležitosti Dňa duševného zdravia (10.október) priniesla a podrobne rozobrala túto tému. Ako nedovoliť povinnostiam prerásť cez hlavu a ako prekabátiť vyhorenie? K téme sa vyjadrili aj odborníci z praxe, ktorí čitateľom poskytli dobré rady.
***
Ako často sa pýtate: „Ako sa máš?“ A koľkokrát sa vám vráti strohá odpoveď: „Mám sa dobre…“ Pritom taká jednoduchá otázka a odpovedať na ňu vie byť pre niekoho náročné. Duševné zdravie je jednou z najviac zanedbávaných oblastí zdravia. Podľa prieskumu Eurobarometra z roku 2023 sa takmer polovica Európanov cítila depresívne alebo mala úzkosti za posledný rok. 10. október je dňom duševného zdravia a jeho cieľom je zvýšiť povedomie o jeho dôležitosti.
Telo a duša sú na jednej lodi
Duševné zdravie má viacero rovín – formuje naše myslenie, vplýva na náladu a určuje naše konanie. Formuje náš každodenný život a ovplyvňuje naše vzťahy. Telesné a duševné zdravie sú úzko prepojené. Ak zanedbáme svoje duševné zdravie, môže sa nepokoj duše preniesť na fyzickú rovinu. Čiže ak som v strese, môže ma rozbolieť hlava, prípadne mi môže prísť zle od žalúdka. Rovnako stav nášho tela má dosah aj na psychickú pohodu. Čiže ak sa človek v noci dobre nevyspí, tak je celý deň mrzutý. Pre dušu je dôležité nájsť spôsoby, ako zatočiť so zlou náladou. Obzvlášť je potrebné hľadať balans pri práci.
Postrach vyhorenie
Syndróm vyhorenia je stav fyzického a emocionálneho vyčerpania, ktorý vzniká kvôli pretrvávajúcemu stresu. Vyhorenie sa prejavuje v niekoľkých rovinách. Človek pociťuje únavu, prípadne trpí nespavosťou, zhorší sa mu imunita či pociťuje bolesti hlavy. Z psychického hľadiska myseľ opantá frustrácia, pocity úzkosti až depresie, stráca motiváciu. Osoba trpiaca vyhorením má zhoršené vnímanie a schopnosť rozhodovať sa.
Často sa spája s pracovným vyťažením, syndróm vyhorenia môžeme pocítiť aj v rodičovstve či v partnerstve. Náročné pracovné prostredie plné konfliktov, dlhá pracovná doba, vysoké pracovné nasadenie sú podhubím pre vyhorenie. Vo vzťahovej rovine môže byť dlhodobým stresom napríklad starostlivosť o blízku osobu, výchova detí alebo finančné problémy.
Ďalšími polienkami do ohňa okrem chronického stresu sú aj prehnané očakávania od iných, prílišný perfekcionizmus alebo naopak, zahltenie a strata kontroly nad povinnosťami či neschopnosť vypnúť a oddýchnuť si.
Psychická pohoda v práci
Po pandémii koronavírusu sa dostáva do popredia otázka duševného zdravia v práci. K pohode na pracovisku môže prispieť zamestnávateľ tým, že upraví pracovnú dobu, alebo zútulní pracovisko izbovými rastlinami. Organizovaním teambuildingov sa stužuje kolektív, a tým sa predchádza vnútorným konfliktom. Niekde si môže zamestnanec vziať sabatikal, t.j. niekoľkomesačné neplatené voľno pričom nestratí svoju pracovnú pozíciu. Takéto „prázdniny“ môže zamestnanec využiť na sebarozvoj a sebapoznanie. Niektorí zamestnávatelia prichádzajú s možnosťami sebarozvoja aj v rámci pracovného času.
Daniele sa v práci naskytla príležitosť lepšie spoznať seba, svoj kolektív a posúvať svoj potenciál ďalej. Ozrejmila, že program sebarozvoja pozostáva z dvoch častí. Prvá časť pozostávala z osobnostného testu a následnej diskusie, ktorá vyplynula z výsledkov. „Zamestnávateľ sa prioritne zameral na naše talenty, aby sme sa ako kolektív lepšie poznali a vedeli si navzájom porozumieť. Každý z nás je iný, niekto preferuje komunikáciu, iný emócie, stratégiu, analytické myslenie, niekto zas potrebuje mať všetko v schémach,“ ozrejmuje. Následne zamestnanci dostali možnosť pravidelných sedení s odborníkom. „Kouč si nás vypočuje, rieši naše problémy s poukazom na talenty, ktoré nám vyšli v teste, prechádzame si s ním naše osobné problémy, dopad týchto „bolestí“ na náš pracovný život, naše reakcie a navádza nás na to, aby sme sami pomenovali, ako by sme mali problém riešiť,“ uviedla Daniela a zároveň pripomenula, že rozhovory s koučom sú súkromné a zamestnávateľ z nich nemá výstupy, ani do nich nezasahuje. Na záver vyzdvihla snahu svojho zamestnávateľa, že sa venuje téme duševného zdravia svojich zamestnancov.
Ako sa vybalansovať
V dnešných časoch sa kladie dôraz na výkonnosť a efektivitu, čo vytvára tlak na jednotlivca. Z času na čas sa môže človek pristihnúť, že si vyčíta, že nič nespravil. Dôležité je najskôr si pri prvých príznakoch pracovného vyhorenia vziať pár dní voľna. Taktiež si musíme uvedomiť, že práca nie je jediná vec, ktorá nás ako osobu definuje. Často stačia na začiatku samozrejmé veci ako dostatok spánku, správna životospráva, dostatok pohybu, na ktoré však pri nápore povinností zabúdame. Po návrate do práce je fajn nezahltiť sa povinnosťami, nastaviť si reálne ciele a určiť si primerané pracovné tempo. Okrem iného sa duši najlepšie uľaví, ak sa má o svoje starosti s kým podeliť, nie je hanba zveriť sa blízkemu.
Niekedy nie je na škodu vyhľadať odbornú pomoc v okolí, prípadne využiť možnosť online sedení s terapeutom. Zdravotné poisťovne v rámci programu benefitov zahŕňajú aj preplácanie terapeutických sedení, prípadne ponúkajú svoj program psychologického poradenstva. Nie každý si však dokáže siahnuť do vrecka a zaplatiť si sedenie. V prípade núdze môže človek kontaktovať aj bezplatné poradne – Ipčko alebo Linku dôvery Ligy za duševné zdravie. Je okej, nebyť niekedy okej.
Ilustračná foto: Freepik.com
***
K Otázke mesiaca sa tentokrát vyjadrila peer konzultantka z Ligy za duševné zdravie Petra Hofierková, školská psychologička Lucia Gajdošová a psychológ z Centra poradenstva a prevencie Galanta Maroš Majko.
Petra Hofierková, Liga za duševné zdravie, petra.hofierkova@dusevnezdravie.sk
V Lige za duševné zdravie pracujem ako peer konzultantka, to znamená človek, ktorý si prešiel vlastnou duševnou nepohodou a svojou skúsenosťou dokáže iným priniesť podporu, porozumenie a nádej. Vytvorili sme v mestách po Slovensku a aj v online priestore už 15 Klubov Nezábudka, podporné skupiny duševného zdravia. Kluby vytvárajú bezpečný priestor pre každého, kto má potrebu a chuť zdieľať svoje ťažkosti v oblasti duševného zdravia a aktívne pracovať na svojom zotavení. V kluboch podporujeme vzájomnú pomoc, skupinovú solidaritu a vlastnú zodpovednosť každého člena, čím posilňujeme faktory dôležité pre dobré fungovanie celej komunity. Témy našich klubových stretnutí sú rôzne, prinášajú si ich samotní účastníci. Rozprávame sa o tom, čo momentálne prežívame. Veľkou témou je aj ako nehodnotiť a neradiť, ako byť k sebe láskavý, ako sa o seba postarať v záťažovej situácii. Účastníkom dávame možnosť sa spätne anonymne vyjadriť ako sa na klube cítili, čo sa páčilo, nepáčilo, čo by zmenili, či potrebovali. Vítaní medzi nami sú príbuzní a blízki týchto ľudí.
Najbližšie k mestu Sereď je momentálne Klub Nezábudka v Galante. Stretávame sa pravidelne každú stredu v budove Mestského kultúrneho strediska v Galante, v priestoroch M-KLUBU, v čase od 16-18:00 hod.
Viac informácií nájdu záujemcovia na stránke www.dusevnezdravie.sk, prípadne https://dusevnezdravie.sk/peerovia/petra-hofierkova.
Október je pre nás, ľudí v Lige za duševné zdravie o čosi výnimočnejší. Tento rok organizujeme už 21. ročník verejnej zbierky Dni Nezábudiek v uliciach viac ako 50 miest Slovenska. Časť vyzbieraných prostriedkov bude použitá na zabezpečenie prevádzky bezplatnej nonstop krízovej Linky dôvery Nezábudka 0800 800 566, ktorá je tu pre všetkých, ktorí potrebujú pomoc v psychickej kríze. Tohtoročným heslom kampane je: PODPORME SA NAVZÁJOM. V Seredi budú medzi Vás počas Dní Nezábudiek 10.10.2024 chodiť dobrovoľníci z Obchodnej akadémie Sereď.
Lucia Gajdošová, školská psychologička, gajdosova.lucka@gmail.com
Ako školský psychológ v práci s mladými ľuďmi musím pracovať opatrne, po malých krôčikoch. Nie je ľahké získať si dôveru študentov. Aj ja sa snažím byť k nim otvorená a úprimná, hovoriť o svojom živote a skúsenostiach. Netlačím na nich, aby sa mi zdôverovali s nejakými tajomstvami, zo začiatku mi stačí, ak sa naladíme na spoločnú vlnu, nájdeme aspoň jednu spoločnú tému. Najťažšia práca pre mňa zatiaľ bola, keď prišli žiaci z donútenia rodičov alebo učiteľov.
Doba, v ktorej žijeme, je unáhlená, musíme sa stále prispôsobovať zmenám v spoločnosti. To, čo platilo pred piatimi rokmi už dávno funguje inak. Hlavne posledné roky počnúc kovidom, neskôr turbulentná politická situácia v okolitých krajinách, hospodárska kríza, odcudzenie ľudí s nárastom používania sociálnych sietí. Čoraz častejšie počúvame, že sa nielen medzi sebou – v komunite odcudzujeme, ale následne aj sami sebe. S vnútorným nepokojom, neistotou, komu sa vyrozprávame, zdôveríme? A nájdeme si na to čas? Dlhšia pracovná doba, stres, menej kontaktov, menej stretnutí s priateľmi a rodinou priniesol nárast duševných porúch, ako napríklad úzkosť, depresie, sociálne fóbie, syndróm vyhorenia a iné. Žiadny človek však na svoje problémy nie je sám. Nie je hanba vyhľadať odborníka, dokonca aj pri menších problémoch, nemusíme čakať do poslednej chvíle. Okrem psychiatrov, psychológov, terapeutov, existujú aj rôzni životní kouči, tréneri. Keď už žijeme v modernej dobe, platíme mobilom, objednávame si veci a jedlo až do domu, môžeme byť moderní aj v oblasti duševného zdravia. Riešme neriešene komplexy, hovorme o traumách, skúsme byt lepší, otvorenejší, tolerantnejší.
Priamo v meste Sereď pôsobia odborníci, na ktorých sa môžu záujemcovia obrátiť. Súkromné psychologické centrum, psychiatrická ambulancia, deťom a mladistvým sa venuje Centrum Maják, ktoré je centrom poradenstva a prevencie. Možné je skontaktovať sa so psychológom aj cez počítač, pre mladých je známa internetová poradňa ipcko.sk, a viacerí psychológovia poskytujú poradenstvo aj online, stačí zadať do vyhľadávača výraz „psychológ online“.
PhDr. Maroš Majko, PhD., Centrum poradenstva a prevencie Galanta
Každý človek chce zažiť uznanie a pochvalu od okolia. Chce splniť nároky, ktoré sú na neho kladené. Z toho dôvodu je na nás vyvíjaný neustály tlak a to v rodinnom aj pracovnom prostredí. Ak chceme zostať psychicky odolní, musíme sa sústrediť najmä na prevenciu. Nie je správne svoje negatívne pocity potláčať. Dôležité je o nich hovoriť s niekým, komu dôverujeme. K tomu patrí tiež rozvíjanie vzťahov s ľuďmi. Izolácia môže podporiť negatívne myšlienky. Samozrejmosťou je oddelenie pracovného života od osobného a rozvíjanie koníčkov. V našom živote by nemali chýbať športové aktivity. Dobrú službu spraví aj prechádzka či ľahký beh. Psychickú pohodu zlepší aj dobrá organizácia voľného času. Nestačí presedieť niekoľko hodín pri mobilnom telefóne a nasávať informácie, ktoré sú často negatívne alebo skreslené. Automatické mechanizmy vyhľadávačov či sociálnych sietí často servírujú informácie z rovnakej oblasti a uzatvárajú naše myslenie do akejsi bubliny. Človek sa tiež musí vedieť naučiť povedať nie. Nie je to vždy prejav neochoty. Veľmi zlým zvykom je používanie balíčka prvej pomoci v podobe návykových látok. Ide najmä o alkohol, rôzne drogy a lieky na predpis. Spomínané látky nám dokážu krátkodobo pomôcť, no z dlhodobého hľadiska nám viac ubližujú. Tieto návyky si navyše často prinášame už z mladosti. Veľmi často reagujeme tak, ako sme sa naučili a ako to robili naši rodičia. Môže ísť o nepraktické a neefektívne postupy, ktoré nám komplikujú život. Nevhodnou stratégiou je akési čakanie na veľké veci. Ak sa budeme tešiť z maličkostí, často zažijeme úspech a uspokojenie. Dôležité je pripomenúť, že univerzálny recept na psychickú pohodu neexistuje. V prípade, ak si nedokážeme poradiť a nepomôžu nám ani príbuzní a kamaráti, je načase vyhľadať odbornú pomoc. Prekážkou môže byť strach priznať si, že trpíme psychickými ťažkosťami. Môžeme navštíviť psychológa, psychoterapeuta či psychiatra. K dispozícii sú rôzne linky telefonickej pomoci, ktoré sú anonymné. V prípade, ak máme deti, je potrebné v nich budovať odolnosť už od detstva. Posilňovať ich sebavedomie, určiť im pravidlá, rozvíjať v nich samostatnosť, zodpovednosť a toleranciu. Nesmieme zabudnúť na hľadanie ich silných stránok. Mladých ľudí je potrebné naučiť, aby skúšali riešiť problémy samostatne a neponúkať im ihneď hotové riešenia.
Konečne kvalitný článok. A nie len dristy kto behá po meste s obnaženým bimbasom