Už pred 14 rokmi sme sa v našich článkoch venovali problematike záchranárskych zložiek a upozorňovali sme na výrazné zmeny počasia prinášajúce stále častejšie povodne, veterné smršte, či iné živelné pohromy.
V Českej republike medzičasom extrémy počasia v podobe u nás dovtedy nepredstaviteľného tornáda napáchali značné škody na majetku ľudí, aj verejnej infraštruktúry.
Vlastne už niekoľkokrát do roka nás ohrozujú extrémne silné vetry, úrodu likvidujú dlhotrvajúce suchá a následne všetko okolo nás povodne, ktoré sa v minulosti v takomto rozsahu vyskytovali raz za 100 rokov.
Sú už na stále sa meniace klimatické podmienky záchranári a bezpečnostné zložky pripravené?
Máme v pozíciách krízového riadenia a CO na príslušných úradoch odborníkov so skúsenosťami?
Článok vybraná z archívu publikovaný pred vlastne 15 rokmi nájdete tu: https://archiv.seredonline.sk/clanky/priroda-sa-s-nami-zahrava-ake-priority-bude-mat-zachranarcina-v-najblizsom-obdobi/index.html
Príroda sa s nami zahráva – aké priority bude mať záchranárčina v najbližšom období?
Miloš Majko Dátum 02. 09. 2010 12:25:12 Téma Záchranári
Hlavne tento rok je na mimoriadne udalosti v podobe povodní, veterných smrští či intenzívnych dažďov spôsobujúcich okamžité prívalové vody zatápajúce celé mestá, veľmi bohatý. Asi nie je ďaleko od pravdy tvrdenie, že takto intenzívne sa s nami príroda ešte nepohrala.
Plné ruky práce majú každý mesiac záchranári i hasiči snáď vo všetkých kútoch republiky. Vo viacerých obciach domy ich obyvateľov ešte nestihli vyschnúť a už sú zatopené znovu. V mestách sa valila voda po cestách a chodníkoch tam, kde nikdy nebola a ani ju tam nikto nepredpokladal.
Dnes vieme, že nie je výnimkou pokles teplôt v priebehu niekoľkých hodín aj o dvadsať stupňov Celzia. V Tatrách napadal prakticky uprostred leta sneh. A toto všetko môže byť mimoriadne nebezpečné pre turistov, dovolenkárov, bežných vodičov a samozrejme aj pre ľudí žijúcich v danej oblasti.
Záchranárčina sa bude asi musieť veľmi rýchlo prispôsobiť danému vývoju. Dokonalá príprava na živelné udalosti ktorých frekvencia a následný priebeh je oveľa drastickejší, ako tomu bolo v uplynulom období. A zároveň postihujú oveľa väčší priestor. Zásahy budú musieť byť rýchle a to si vyžiada aj dovybavenie novou technikou, ktorá umožní včasnú evakuáciu ľudí z postihnutých oblastí a záchranu majetku týchto ľudí.
Zároveň bude musieť nastúpiť oveľa lepšia a širšia ochrana opustených obydlí pred rabovaním.
Integrovaný záchranný systém čakajú nové úlohy, nácviky situácií, ktorých sme doteraz boli svedkami hlavne v zahraničí. Na príslušných miestach musia byť odborníci so skúsenosťami aj zo zahraničia, ktorí takéto náročné úlohy zvládnu. Tak, aby sme následne nemuseli hovoriť, že nás príroda zaskočila.
Kto zažil, vie. Kto nezažil sa iba uškŕňa. No a čo je lepšie? Určite voľnosť a sloboda. Ale je potrebné , aby vždy bol niekto zdatný na blízku. V inom denníku sa zas blogerka elena ištvanova vyznamenala svojimi úvahami o vynakladaní peňazí na zbrojenie a výsluhami pre ozbrojencov. Mňa zas ,,potešilo,, vystúpenie slečny tyčovej za moje peniaze. A o tom tá ,,demokracia,, údajne je. Súhlasím, ale veľmi často by mala byť za svoje , nie za naše. Aj dnes je všetko pozatvárané, modličkári oslavujú. Ále luja.
Pamätníci si určite spomínajú nasadenie ženistov zo Serede počas zimných kalamít v Seredi, či záplav na juhu Slovenska, či povodne na Považí v roku 1972. A dnešní kvákalovia ako oná blogerka by lepšie spravila, keby išla orodovať za Seredský most. Amen.
A ty by si lepsie spravil, keby si drzal hubu. A uz na veky.
K Anonym 15. septembra 2024, 15:44
Teba zas platí kto? Si tu nejaký paša, či nejaký ten orgán, keď tu hubuješ?
Vo Viedni sú tri ulice pod vodou, príroda ukazuje svoju silu..
Ty trapny ,,K,,.
Jediny kto tu hubuje si ty.
Ty blb tyčovy.
Sered je chránená titešom bezpečne od veky vekov. K tomu sa pridali vodné diela a Sered sa nedá prakticky v dnešnej dobe vytopiť pri povodni bez poškodenia hrádze.
Ale golváčov to pod dombalom zobere án-cváj 😆
Ten prvý príspevok 15:28 je stále ten istý gdpr s vygumovaným zeleným mozgom, chorý zatrpknutý komunista deduško. Iba samá nenávisť, osočovanie a spomienkový optimizmus.
Anonym17:33,Takto ti to poviem.Ten Anonym,ktorého ty zase zatracujes a urazas,aspoň niečo napísal.Ale ty,už roky na každý názor reaguješ len nadavkamia a osočovanim Este si nikdy nedal ani fakt a ani názor.Si len negatív,a škoda tá brať vôbec vedomie.
Anonym18.03 Takto ti to poviem.Ten Anonym,ktorého sa ty zastavas sem vzdy nablva za vagon prazdnych slov, ktore vas luzu ohuria, lebo ste poloblby.
Ten 18:03 je ten istý ako ten prvý príspevok. Obhajuje sám seba, chorý človek, deduško choď prosím niekde na liečenie.
Si tu nadávate a urážate sa , ale treba mať aj nejaký spomienkový optimizmus, lebo je pravdou a môžeme byčť vďačný socializmu, našim dedom a otcom, že vybudovali tie hrádze a zregulovali Váh aj Dunaj a aj iné veľké rieky. Ak by to nebolo , tak verte tomu, že za 30 rokov kapitalizmu by možno postavili 2km hrádze a vytápalo by nás každý rok.
12.9.2024
DennikN
Taraba zbytočne straší,keď hovorí, že zrážky majú byť okolo 300mm,je to..prestrelené…výpočty ukazujú okolo 100 až 170mm..
Taraba rozumie všetkému.
Tu nejde o Tarabu,ale to je mimo tvoje chápanie..
Ale ide. Ide o to, ze taraba je blby klamar.
V texte Denníka N sa písalo, že najpravdepodobnejšie zrážky sú od 100 do 170 mm za štyri dni, čo vtedy vychádzalo z predpovede SHMÚ a bolo prezentované aj na tlačovke SHMÚ.
Pre Anonym 16. septembra 2024, 14:44
Ty jediný si to zjavne „pochopil“.
Príroda sa s nami nezahrá ako má v nadpise tento článok,ale my si zahravame s prírodou.
Anonym 17:29,Denník N hovoríš? No to je symbol pre pravdu!Ešte som v tom plátku,nič pravdivého nečítal.
Takze prebrata predpoved pocasia od shmu…
No teda ty si iny frajir. O teba sa baby biju.
Ty si sa mal prihlasit do farmy.
Anonym,už sa prosím ťa toľko nestrapnuj.Si ozaj taký chmulo?Meteorologické ústavy na rôznych stupňoch ,je ich veľa a každý si to môže dohľadať.Neviem prečo do toho miesas.dennikN.Si proste hlupák.A čo je to vlastne SHMÚ?
Minimálne od utorka sa v médiách hovorilo, čo sa na nás valí a ktoré krajiny to najviac postihne. Zaráža ma, že sa opatrenia robia na poslednú chvílu, kým bolo pekne sa sedelo na zadkoch. S pretrhnutou hrádzou sa počítať nedá, ale navýšiť hrádze a spevniť kritické body sa dá. Takže sú buď zle nastavené smernice, alebo debilkovia sediaci na vysokých postoch nechápu, že prevencia je vždy lacnejšia, než odstraňovanie následkov a naprávanie škôd, bude to stále rovnaké. A konečne by sa mohol zmeniť zaužívaný systém vrecovania, keď zbytočne dlhú dobu zamestnáva neskutočne veľký počet ľudí. Existuje jednoduchý systém Hesco Bastion, pracoval som s nim v zahraničí už pred 20 rokmi.
Anonym 16. septembra 2024, 22:06
Prosím ťa to tu nepíš, aj tak to nemá kto pochopiť…prostý ľud chápe, keď upachtený ľudia v daždi niekde v lese pri potoku vrecujú, vtedy viem že sa „staráme“ alebo, že ide pohroma robíme čo vieme.
A v koryte vrba, koleso, ladnička, meter nánosu, járky zasypané…škoda rečí.