Kniha „Kolymské poviedky“ je už v knižnici Múzea totality

Pán Majko, v tom „oddelení“ gulagu vidím dobré diela od Juščáka, Anne Applebaum, samozrejme klasiku od Solženicyna. No nevidím tam absolútne najzásadnejšie dielo o gulagoch. Súostrovie Gulag je samozrejme nespochybniteľná klasika, ale existuje ešte jedno slávne dielo o gulagoch, ktoré je porovnateľné so Súostrovím, ak nie ešte o niečo lepšie. Dovolil by som si, dať vám ho do pozornosti – Kolymské poviedky od Varlama Šalamova. Šalamov prežil v kolymskom gulagu 15 rokov, kým Solženicyn bol v gulagu „iba“ dva roky. Mimochodom zrovna Šalamov upozorňuje na to, že niekedy sa opisujú trestanci gulagov nesprávne ako otroci. Tí, čo sa dostali do gulagu, však boli menej ako otroci, pretože otrok mal svoju cenu a jeho vlastník sa o neho musel postarať. V gulagu o nič také nešlo. Dobre to vystihuje téza veliteľa tábora na Solovkách: „Z trestanca musíme dostať všetko v prvých troch mesiacoch. Potom ho už nepotrebujeme. Môže skapať.“ Výchova „nového človeka“ bola najsurovejším vynálezom komunistov. Aj takto sa budoval onen krásny nový svet s názvom komunizmus. Mŕtvi umierajú, až keď živí zabúdajú.

Následne sme knihu Kolymské poviedky objednali a dnes už doplnila poličku s touto stále žiadanejšou témou mimoriadne temnej histórie bývalého  totalitného Sovietskeho zväzu.