Ďalšie výročie havárie atómovej elektrárne v Černobyle zostalo prakticky bez povšimnutia našich médií. Bežný človek má iné starosti, ako rozmýšľať nielen nad príčinami tejto tragédie, ale aj nad jej následkami.
Dnes už je všeobecne známe, že komunistickí pohlavári to s tými asi tromi desiatkami obetí prehnali. Táto vlastne doteraz najväčšia havária atómového zariadenia na svete, ma totiž obetí viac. A to podstatne.
Z viac ako 600 000 tzv. „biorobotov“, teda likvidátorov z radov vojakov, pilotov vrtulníkov, baníkov, ale aj bežných ľudí totalitným režimom povolaných odstraňovať následky havárie priamo do Černobylu, na strechu elektrárne manuálne zhadzovať vysoko rádioaktívny grafit do vybuchnutého reaktora a stavbárov budujúcich prvý betónový sarkofág a obyvateľov dnes uzatvorenej zóny, sa dlhého veku v zdraví nedožilo.
Aj dnes sa rodia deti so zdravotným postihnutím, ako následkom havárie z roku 1986.
Problémom je, že ako bývalý totalitný režim komunistického ZSSR, aj súčasný v Ruskej federácii a na Ukrajine, systematicky a dôkladne osoby postihnuté haváriou neeviduje, následky neskúma a uspokojuje sa s tým, čo je pre týchto ľudí úplne nevyhnutné. Žiadne výrazné kompenzácie, ktoré v minulosti boli sľúbené.
V súčasnosti je Černobylská zóna pre verejnosť úplne nedostupná. A v súvislosti s vojnou na Ukrajine a nepochopiteľné „zakopávanie“ sa vojakov Ruskej armády v rádioaktivitou kontaminovanej zóne pri útoku na Kyjev od Bieloruska, asi pomerne dlho nedostupnou aj zostane.
Viac fotografií a informácií o Černobyľskej zóne nájdete tu:
Alebo tu:
Takto to dopadá, keď sa nebezpečné stránky technológií vymknú z pod kontroly práve tam, kde sama moc, ktorá ich spravuje, nemá žiadne kontrolné ani samo-kontrolné mechanizmy. To je skutočnou príčinou Černobyľskej havárie, jej rozsahu, a nezabudnime: spôsobu ako sa o nej zatĺkali potrebné a včasné informácie. Totalitarizmus je nielen ekonomicky impotentný, plytvajúci, korumpujúci, frustrujúci, ale aj, a predovšetkým, vraždený. K totalitnému marazmu sme sa dopracovali v dôsledku arogantných snov súdruhov o svete, kde nebude žiadna nedokonalosť, kde budú vylúčené všetky omyly, a teda aj nepredvídané udalosti. Boli to systematicky pestované ilúzie, ktoré však, čuduj sa svete, ešte dodnes, aj po takých tragédiách ako Černobyľ, omamujú nemalé množstvo ľudí.