Poetka, pedagogička, knihovníčka a mediálna redaktorka ĽUBOMÍRA MIHÁLIKOVÁ okrem literárnej tvorby organizuje v Modre, kde žije, pravidelné literárne aktivity (prezentácie autorov pod názvom Prechádzky labyrintom literatúry a tradičné podujatie Modranské veršobranie). Vydala zbierky básní pre dospelých Erotikoník, Archetypy lásky, Modranské prelúdiá, Osamilosť, Kvitnúca oskoruša, Diva oliva, Luna Silva a A vista – Hra z listu a dve knižky pre deti: zbierku básničiek Veselé samohlásky a knižku príbehov Mačacie križovatky. Svoje básne publikovala aj v rôznych antológiách.
Večer poézie a hudby
V stredu 19. februára 2025 zavítala Ľ. Miháliková do Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave, aby tam predstavila svoju doteraz najnovšiu básnickú zbierku A vista – Hra z listu (2024). Podujatie v príjemnom prostredí záhradnej čitárne moderovali PAVOL TOMAŠOVIČ a ŠTEFAN KUZMA a hudobným hosťom bol hudobník a spevák ĽUBOMÍR KONEČNÝ, ktorý spieval a hral na akustickej gitare predovšetkým vlastné pesničky, prinášajúce radosť a harmóniu. Veľmi dôležitou hostkou na prezentácii, konajúcej sa v priam domáckej atmosfére, bola GABRIELA SPUSTOVÁ IZAKOVIČOVÁ, vedúca vydavateľstva RUAH. Vďaka nej prezentovaná kniha uzrela svetlo sveta.
Báseň vyrastá z vnútorného pocitu
Š. Kuzma skonštatoval, že zbierka A vista – Hra z listu sa nesie na vlnách hudby graficky (jej vnútro zdobia notové záznamy FRANCISZEKA WIECZOREKA) aj terminológiou. Názov knihy tiež evokuje písanie bez prípravy. Ľ. Miháliková tvrdí, že MÁRIA BÁTOROVÁ (autorka doslovu knihy) a ZLATA MATLÁKOVÁ (autorka recenzie v Literárnom týždenníku) dobre vystihli podstatu tohto diela. Jej názor je jednoznačný: báseň vyrastá z vnútorného pocitu, ale má smerovať k čitateľom. Keď sa čitateľ s ňou stotožní, vznikne zaujímavé prepojenie. P. Tomašovič poukázal na to, že Takt (názov prvej časti knihy) znamená nielen rytmus skladby, ale aj jemnocit, ktorý si osvojujeme v detstve. Ľ. Miháliková si zaspomínala na svoje detstvo v Dolnej Modre, okrem iného i na svojho otca – organistu.
Nepísať je ťažšie
K druhej časti knihy s názvom Atak (sostenuto – zdržanlivo) Š. Kuzma vyslovil myšlienku, že nie je ľahké písať o živote, ale nepísať je ťažšie. Pre Ľ. Mihálikovú znamená Atak bojovnejšiu pozíciu voči životu. Básne pre ňu boli terapiou v čase, keď sa starala o svoju bezvládnu mamičku, ktorú doopatrovala. Z pohľadu P. Tomašoviča je pre túto časť knihy typické aktívne vyrovnávanie sa, nachádzanie rovnováhy medzi atakom a zdržanlivosťou. Š. Kuzma doložil, že nikdy nie sme pripravení na to, že „teraz“ netrvá večne. Ľ. Konečný podčiarkol tému krásnym pesničkovým vyznaním mame.
Keď prijmeme konečnosť
Tretia časť knihy A vista – Hra z listu sa volá Nie tak (alebo glorioso). Autorka je presvedčená, že život s hudbou je dokonalejší, pretože nepotrebuje ani preklad, má liečivé účinky a je fascinujúca. Podľa P. Tomašoviča je zrejme najväčšou skladbou život. V ňom sme my všetci tónmi – s hudbou splývame hraním našich partitúr. Š. Kuzmovi je táto časť knihy blízka: nie je o dokonalosti, ale život ako celok je dokonalý. P. Tomašovič sa zamyslel nad tým, prečo názov glorioso – slávnostne: človek vie darovaný okamih prežiť slávnostne, keď prijme konečnosť, limity, pokračovanie. Už prvá báseň tejto časti je o rozlúčke s mamou a má hĺbku i bez pátosu. Len vtedy, keď sa človek vzdá toho, čo má najradšej, je schopný prijať do seba ešte viac hudby.
Obraz, čo je v nás
Autorka vysvetlila pôvod nôt vo svojej najnovšej zbierke básní – je to sponzorský dar od jej švagra, výborného hudobníka. Dostala ich aj s autorskými právami. Ako hovorí P. Tomašovič, život je pohyb nôt na hraniciach mimo notových osnov. Pretože sa snažíme vnútornú hudbu do týchto osnov vtesnať, škrípe nám to. Básne môže najlepšie pochopiť len sám autor, no ich zdieľanie je veľmi dôležité a vzácne. Ľ. Miháliková poznamenala, že žijeme tak, že ani nevieme, do čoho ideme. No dirigent (niekedy aj nebeský) dá gestom povel a zaznie nádherná skladba. P. Tomašovič poukázal na to, že „a vista“ môže po španielsky znamenať aj „dovidenia“. Často musíme povedať dovidenia obrazom, ktoré sa na nás valia, aby sme videli obraz, čo je v nás.
Báseň ako šperk
Do poslednej časti knihy nazvanej Báseň ako šperk (hra na inú tvorivosť) zaradila autorka básne vymykajúce sa z hudobnej témy. Počas celého podujatia Ľ. Miháliková prekladala rozprávanie čítaním svojich jemných a emotívnych básní. Keď sa blížil záver, P. Tomašovič ju požiadal o prečítanie básne Poézia na jar, aby sme tak symbolicky zamávali zime. Zaznela i posledná pesnička večera, počas ktorej si zaspievalo aj obecenstvo. Ľ. Miháliková srdečne poďakovala organizátorom podujatia, obecenstvu a tiež G. Spustovej Izakovičovej a Z. Matlákovej, ktorým odovzdala krásne kytice kvetov. Poézia, príroda a hudba sú šperky, obohacujúce našu všednú každodennosť. Na podujatí A vista – Hra z listu sme precítili súzvuk lásky, poézie a hudby, čo bolo ako dúšok živej vody v šedivom februári. Veľký potlesk znel naozaj zaslúžene.
Ružena Šípková
Foto: autorka
