Ing. Zuzana Slahučková, referent komunikácie MsÚ Sereď |
Seredské novinky vo svojom aktuálnom vydaní na strane 5 priniesli aj tému FAŠIANGY. Tie sú v plnom prúde, pozrime sa preto, čo sa v skutočnosti skrýva za tradíciami:
Fašiangy sú obdobím hojnosti a zábavy. Čo sa skrýva za tradíciami?
Po sviatkoch pokoja nastáva čas zábavy a hojnosti. Od Troch kráľov až po škaredú stredu nastáva obdobie fašiangov. Názov fašiangy pochádza z nemeckého slova vast-schane, čo môžeme voľne preložiť ako posledný nápoj a tento názov symbolizuje koniec zábav a začiatok 40 dňového pôstu.
Čím desivejšie, tým lepšie
Vyznačujú sa hlavne oslavami a sprievodmi v maskách, ktoré teraz vnímame ako zábavu. Kedysi však boli kostýmy dôležitou súčasťou rituálov spojených s vyháňaním zlých duchov. Čím bola maska strašidelnejšia, tým väčšmi si ľudia mysleli, že budú chránení od zlého. Väčšina prestrojení boli zvieracieho charakteru, šlo najmä o zvieratá ako medveď, koza, vlk, cap. Často sa ľudia prezliekali za „turoňa“- dávny tvor, podobný býkovi, uctievaný starými Slovanmi a vyznačoval sa silou a plodnosťou. Najprecíznejšie masky bývali odmenené pálenkou, vajcami alebo údeným. Niekedy sa dokonca prezliekali muži za ženy a naopak. V maskách sa ľudia mohli voľne zabávať, vystrájať a mať panské maniere bez postihu, keďže ich málokto spoznal v prestrojení. Poriadna zábava mala byť aj zárukou dobrej úrody, verilo sa, že keď je gazdiná dobre vytancovaná, úroda bude hojná.
Z tancovačky k oltáru
S fašiangami sa spája aj hodovanie. Zimné obdobie bolo ideálne pre zabíjačky, keďže kedysi neexistovali mrazničky. Ľudia mali vtedy dostatok mäsa a fašiangy vnímali ako predprípravu na prísny pôst. Vravievalo sa: „Na fašiangy výskaj, v pôste brucho stískaj.“ Preto na fašiangovom stole nemohli chýbať hlavne sýte jedlá ako údené mäsko, klobásky, alebo kysnuté šišky a smažené fánky. Zároveň boli aj obdobím svadieb, keďže bolo dostatok jedla a bolo dovolené zabávať sa. Žartovalo sa, že ak je fašiang krátky, tak sa vydajú aj škaredé dievčatá, keďže sa v tomto období každú nedeľu konali tancovačky. Najviac sa zabávalo tri dni pred Popolcovou stredou. Týmto dňom sa hovorilo malý fašiang, konali sa zábavy a všetko vrcholilo veľkým sprievodom v maskách a pochovávaním basy. Týmto pohrebom v utorok pred Popolcovou stredou sa urobila symbolická bodka za rozšafnosťou a veselím.
Keď Popolcová (škaredá) streda nastane
Hlavným zmyslom Popolcovej stredy je pripomenúť si dôležitosť pokánia, prehĺbenie viery a lásky k blížnym. V kostoloch sa svätí popol, ktorým sa veriacim robí znak kríža. Popol má pripomínať človeku jeho pôvod zo zeme a že sa tam po smrti vráti. Tento deň je zároveň prvým dňom pôstu pred Veľkou nocou. Pôst v tento deň má aj ľudový pôvod, verilo sa, že bezmäsité stravovanie v Popolcovú stredu zaručí úžitok v hospodárstve. Pôvod 40 dňového pôstu sa spája s napodobňovaním Ježišovho života. Po krste v rieke Jordan sa vybral na púšť a tam sa 40 dní postil.
Seredské fašiangové veselice
Dedinské zábavy časom vystriedali plesy v oblekoch a večerných róbach. Prezliekanie do masiek sa presunulo do škôlok, i keď v niektorých regiónoch sa stále konajú tradičné fašiangové sprievody. V Seredi sa počas fašiangov konajú plesy a zábavy pod záštitou rôznych miestnych organizácii. Plesy sa konajú hlavne v estrádnej sále kultúrneho domu. Medzi obľúbené udalosti patrí benefičný ples organizácie Pomocníček či Valentínsky ples Gymnázia Vojtecha Mihálika. Okrem plesov sa konajú aj veselice ako Fašiangový Senior Candrbál. Popolcová streda tento rok padla na 5.3., a tak sa bude basa pochovávať v utorok, deň predtým, 4.3. Je to veľká udalosť s fašiangovým sprievodom a ľudovou hudbou.
Michala Gálová
****
Recept na šišky
Ingrediencie:
300 ml mlieko
500 g polohrubá múka
2 ksžĺtok
120 ml šľahačková smotana
25 ml rum
20 g droždie
2 čl kryštálový cukor
1 čl soľ
Postup:
Z deci vlažného mlieka, trošky cukru, hrste múky a droždia si pripravíme kvások. Dobre rozmiešame a necháme na teplom mieste 13-15 minút odležať. Asi 40 g múky si odoberieme bokom na posypanie cesta. Múku si preosejeme do hotového kvásku, pridáme zvyšný cukor, soľ, žĺtky, smotanu, mlieko a rum. Dobre premiešame. Riedke cesto vymiesime a posypeme trochou múky. Necháme kysnúť 75 až 85 minút. Nakysnuté cesto vyberieme z misy a opäť ho poprášime múkou. Vaľkáme na hrúbku asi 1 cm. Šišky vykrajujeme pohárom o priemere 6-7cm. Necháme ich na doske ešte trošku podkysnúť. Rozpálime olej v panvici. Vyprážame dozlatista z oboch strán. Povyberáme na servítku, aby odtiekol prebytočný tuk. Servírujeme s domácim džemom a posypané cukrom. Dobrú chuť!
Ilustračné fotky: www.seredskenovinky.sk
zdroj: Mesto Sereď
