V sobotu 25. januára sa v Múzejnej záhrade v Seredi konala Fašiangová veselica, ktorá návštevníkom ponúkla jedinečný pohľad do minulosti. Celé podujatie dýchalo atmosférou dávnych čias, keď sa fašiangy spájali nielen s oslavami, ale aj so zvykmi a tradíciami, ktoré si zaslúžia, aby neupadli do zabudnutia. Organizátormi tejto akcie bolo Občianske združenie Vodný Hrad, Mesto Sereď a Mestské múzeum Sereď, ktoré spojili sily, aby vytvorili podujatie hodné fašiangového obdobia.
Fašiangové obdobie je historicky vnímané ako čas radosti, hojnosti a zábavy. Trvá od 6. januára, teda od sviatku Troch kráľov, až po Popolcovú stredu, ktorá v roku 2025 pripadne na 5. marca. Je to čas plný plesov, karnevalov, zabíjačiek a výdatných jedál, ktoré pripravovali gazdinky vo svojich domácnostiach – od klobás a jaterníc až po šišky či fánky. S koncom fašiangov však prichádza pokojnejšie obdobie, ktoré veriaci zasväcujú pôstu a pokore.
Podujatie v Seredi bolo podľa Martiny Hilkovičovej z OZ Vodný Hrad vôbec prvým svojho druhu v tomto meste. „Ide o jedinečný prejav slovenskej kultúry a je dôležité, aby sme si tieto zvyky pripomínali a nezabúdali na ne. Ak sa bude ľuďom podujatie páčiť, nebudeme sa brániť pokračovať v ňom aj v ďalších rokoch,“ uviedla Hilkovičová. Fašiangovú veselicu slávnostne otvoril primátor Ondrej Kurbel, ktorý ocenil snahu organizátorov a vyjadril presvedčenie, že takéto podujatia posilňujú kultúrne povedomie obyvateľov.
Počas podujatia si návštevníci mohli pochutnať na tradičných lokálnych dobrotách, akými boli šišky, fánky a zázvorníky, ktoré napiekli šikovné gazdinky-dobrovoľníčky. Pre zimomravých bol k dispozícii horúci čaj či káva, ktoré v chladnom januárovom počasí prišli viac než vhod. Interiér múzea ponúkol aj expozíciu fašiangového stolovania, kde si mohli záujemcovia prezrieť, ako kedysi vyzeral sviatočný stôl a aké jedlá naň gazdinky pripravovali.
O kultúrny program sa postarali žiaci zo Základnej umeleckej školy J. F. Kvetoňa, ktorí svojím vystúpením oživili fašiangovú atmosféru. Všetkých rozveselila aj maska typická pre toto obdobie a prítomný bol i tzv. kišbír, teda historický hlásnik, ktorý v minulosti ohlasoval významné udalosti a pokyny richtára. Zaujímavým historickým faktom je, že v Seredi pôsobilo až šesť takýchto hlásnikov. Nočné hlásenia zanikli až v roku 1908, keď sa v meste zaviedla elektrina.
Vedúca múzea Mária Diková obohatila podujatie rozprávaním o tom, ako sa fašiangové tradície zachovali v Pamätnej knihe obce Sereď: „Spomína sa napr. jedlo, ktoré okolo roku 1850 jedli v rodinách počas pracovného týždňa. Ráno sa jedávala zasmažená polievka, dvakrát býval do týždňa múčnik, raz biele slíže, dvakrát (štvrtok a nedeľu) mäso. V pôste sa jedlo len s olejom a maslom. V nedeľu fašiangovú pred škaredou stredou sa uvarila šunka, ktorá sa musela do stredy minúť. Na popolcovú (škaredú) stredu bývali pšenové gance so syrom. Na Kvetnú nedeľu bola nezasmažená kapusta so pšenom. V pôste 4 – 5 krát býval kalkýš, v peci upečená kašička, miešanina z chlebovej múky a šťavy ražných klíčkov. Na koniec fašiangov hrávali gajdoši v chudobných domoch, tam kde mali izbu väčšiu dovolili gajdošovi gajdovať v pondelok a vo fašiangový utorok celý deň. Prítomní dávali gajdošovi po groši, alebo dva. O polnoci sa gajdy pochovávali. Posledný seredský gajdoš bol Ján Špitálsky, ktorý umrel pred rokom 1900.“
Zvyk pochovávania basy, ktoré symbolizuje koniec zábavy a začiatok pôstu sa pravidelne už niekoľko rokov uskutočňuje aj v Seredi. Tento rok je podujatie naplánované na 4. marca 2025 v estrádnej sále Domu kultúry.
Fašiangy v Seredi ponúkli spojenie zvyklostí, gastronómie a kultúry. Tradície, ktoré sú s fašiangovým obdobím spojené ukázali, že majú stále svoje miesto aj v modernom svete.
