Každoročne sa na mestskom cintoríne v Seredi koná pietne stretnutie na uctenie pamiatky plukovníka Štefana Ivana a ďalších obetí tragickej havárie lietadla AN-24, ku ktorej došlo 19. januára 2006 nad obcou Hejce. Letecká katastrofa, pri ktorej zahynulo 42 slovenských vojakov vracajúcich sa z mierovej misie KFOR v Kosove, zostáva navždy zapísaná ako jedna z najväčších tragédií Ozbrojených síl Slovenskej republiky.
Aj tento rok sa v stredu 22. januára na cintoríne v Seredi zišli zástupcovia ozbrojených zborov a verejnosti, aby vzdali hold padlým hrdinom. Stretnutie pravidelne organizuje občianske združenie UN-Veteran Slovakia v spolupráci so ZV SR klubom Sereď a 91. ženijným plukom Sereď.
Počas pietneho aktu boli k miestu posledného odpočinku plukovníka Štefana Ivana položené vence, čo symbolizovalo nielen úctu k nemu, ale aj spomienku na všetkých vojakov, ktorí prišli o život pri plnení svojich povinností. Hold vzdali zástupcovia občianskeho združenia UN-Veteran Slovakia, ZV SR klub Sereď , 91. ženijného pluku Sereď, predstavitelia mesta Sereď, hlavný ordinár Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR a zástupcovia Generálneho štábu Ozbrojených síl SR.
Plk. Štefan Jangl, prezident UN-Veteran Slovakia v príhovore uviedol: „Tragická udalosť, ktorá sa udiala nám pripomína, aká je krehká hranica medzi životom a smrťou, medzi bežným dňom a nenávratnou stratou. Preto by sme vždy mali pamätať na hodnoty, ktoré plk. Štefan Ivan a jeho kolegovia zosobňovali: odvahu, vernosť a ochotu obetovať sa pre druhých.“
Po pietnej spomienke sa účastníci presunuli do kostola sv. Jána Krstiteľa, kde sa konala zádušná svätá omša za padlých vojakov, ktorú celebroval Mons. František Rábek, hlavný ordinár Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR. Spomienka na obete tragédie nad obcou Hejce sa už stala pevnou súčasťou tradícií nielen mesta Sereď, ale aj ozbrojených zborov, ktorí na svojich hrdinov nezabúdajú.
Plukovník Štefan Ivan bol v pracovnej oblasti človek, ktorý sa venoval príprave vojakov. Dlhé roky pôsobil v ženijnom útvare v Seredi a všetci si ho pamätajú ako náročného, ale spravodlivého veliteľa, no aj ako priateľského kolegu, vždy ochotného pomôcť. V roku 1994 bol vyslaný do misie OSN UNPROFOR na území bývalej Juhoslávie, kde pôsobil vo funkcii veliteľa ženijnej roty ženijného práporu Mierových síl OSN. O niekoľko rokov neskôr plnil úlohy v zahraničí v mierovej misii KFOR Kosovo ako vedúci starší dôstojník velenia práporu. Po návrate vykonával rôzne funkcie vo vzťahu k mierovým a misiám, až nakoniec jeho poznatky našli uplatnenie na generálnom štábe, kde pracoval ako zástupca Centra riadenia operácií. S cieľom poradiť a pomôcť išiel aj na cestu do Kosova.Vážil si ľudí a snažil sa, aby sa nezabudlo na to, čo urobili. Aj preto, ešte ako veliteľ nitrianskej základne mierových síl, inicioval výstavbu Pamätníka slovenským vojakom, ktorí zahynuli v zahraničných misiách a nevrátili sa domov. Keď odhaľoval tento pamätník spolu s generálnym vikárom podplukovníkom Michalom Štangom, nemohol tušiť, že raz sa tam ocitnú aj ich mená.
Za svoju prácu a iniciatívu získal počas svojho života mnohé vyznamenania a ocenenia. V roku 2006 mu bola udelená medaila in memoriam za vernosť Ozbrojeným silám SR. V roku 2007 mu mesto Sereď udelilo Čestné občianstvo mesta Sereď in memoriam. Ďalej mu v roku 2014 bola udelená pamätná medaila TTSK – in memoriam. V roku 2016 mu Obecné zastupiteľstvo v Tekovských Lužanoch, kde prežil svoje detstvo, udelilo cenu Čestný občan in memoriam a v roku 2018 ho minister obrany Peter Gajdoš uviedol do siene slávy in memoriam. V roku 2021 mu bol udelený Zlatý rad UN VETERAN Slovakia in memoriam.
