Aspoň to hovorí pri prehliadke jeho nie malej zbierky, ktorú o hraniciach, pohraničiaroch a Železnej opone doma zhromažďuje.
Je potrebné povedať, že k príslušnosti k pohraničiarom sa priznáva a v totalite počas bývalého Československa a jej následkoch na občanoch nevidí problém.
Problémom vlastne nie je ani jeho skutočne úctyhodná zbierka artefaktov, uniforiem, odznakov, literatúry, tlačív a ostatných vecí viažúcich sa k Železnej opone, no viac ako tri desaťročia po Nežnej revolúcii a získanej slobode, by človek veľmi nečakal pozitívny pohľad na vtedajšiu dobu.
Pán však býval v hraničnom pásme a iba niekoľko metrov za plotom jeho záhrady stála Železná opona. Drevené stĺpy s ostnatým drôtom, zátarasy, nástrahy a prekážky zamedzujúce hranice prekročiť len tak jednoducho.
Vychádzajúc z historických poznatkov, v takto tesnej blízkosti Železnej opony nebýval hocikto. Išlo o osoby preverené a z pohľadu vtedajšej moci spoľahlivé. Prípadne spolupracujúce s režimom.
Nech to je akokoľvek, aj zbierka tohto pána pre ďalšie generácie je určitým svedectvom doby, ktorú dokumentuje. A už je „len“ na ľuďoch a ich prednáške o prezentovaných artefaktoch a dobe samotnej.
Od tohto pána sme v dražbe získali fragment originálnej Železnej opony, ktorý stojí v Múzeu totality a už onedlho bude hlavnou dominantou priestorov Múzea totality pripravovaných na verejné diskusie a tématické výstavy.
Krátky pohľad do súkromných priestorov zberateľa a prezentácia toho, čo sám v minulosti vlastne predstavoval.
