Ing. Zuzana Slahučková, referent komunikácie MsÚ Sereď | Tlačené Seredské novinky vo svojom decembrovom vydaní priniesli v pravidelnej rubrike Otázka mesiaca aktuálnu tému „Solidarita na Vianoce: Sila spoločného ducha“. K téme sa vyjadril Palo Vančo z OZ STORM, dekan seredskej farnosti Ján Hallon a tiež klient Teen Challenge.
Každý rok, 20. decembra, si svet pripomína Medzinárodný deň ľudskej solidarity. Tento deň vyzýva k zamysleniu nad hodnotou vzájomnej pomoci, spolupráce a súdržnosti medzi ľuďmi. Solidarita, podľa Organizácie Spojených národov, je základným kameňom udržateľného rozvoja a sociálnej spravodlivosti. Je to princíp, ktorý spája tých, ktorí majú možnosti, s tými, ktorí čelia výzvam, a vytvára mosty medzi národmi, komunitami a jednotlivcami.
Vianočné obdobie je ideálnym časom na prejavenie solidarity. Tradične je spojené s obdarúvaním, zdieľaním radosti a starostlivosťou o blízkych. No čo je skutočne dôležité, je schopnosť prekročiť hranice rodiny a priateľov a pomáhať tým, ktorí to potrebujú najviac. Práve na Vianoce môžeme prejaviť solidaritu tým, že sa zapojíme do charitatívnych aktivít, podporíme miestne organizácie alebo venujeme čas a pozornosť osamelým či zraniteľným ľuďom.
Čo znamená solidarita?
Solidarita je viac než len pomoc. Je to vedomie, že sme všetci súčasťou jednej veľkej komunity, kde naše činy môžu ovplyvniť ostatných. Je to ochota stáť pri druhých, či už v dobrom alebo v zlom. Tento princíp je zakotvený aj v Deklarácii tisícročia, kde sa zdôrazňuje, že tí, ktorí trpia, si zaslúžia podporu od tých, ktorí majú viac zdrojov a možností.
V kontexte globalizácie a rastúcich nerovností je solidarita nevyhnutná. Pripomína nám, že naše úspechy sú často výsledkom spolupráce a že máme zodpovednosť podporovať tých, ktorí čelia nepriazni osudu. OSN prostredníctvom rôznych programov, vrátane Svetového fondu solidarity, podporuje iniciatívy na vymýtenie chudoby a posilnenie sociálnej spravodlivosti.
Vianoce ako sviatok solidarity
Zimné sviatky sú časom, kedy môžeme prakticky ukázať, čo znamená solidarita. Malé činy láskavosti, ako darovanie potravín, oblečenia či financií, môžu mať veľký dopad. V mnohých mestách sa organizujú vianočné trhy s charitatívnym rozmerom, benefičné koncerty či zbierky pre ľudí bez domova. Tieto aktivity nielenže pomáhajú tým, ktorí to potrebujú, ale tiež posilňujú komunitného ducha a pripomínajú nám hodnotu ľudskosti.
Naša spoločná zodpovednosť
Vianoce nám dávajú príležitosť zamyslieť sa nad tým, ako môžeme prispieť k lepšiemu svetu. Solidarita nie je len o veľkých gestách – začína sa v malých krokoch. Napríklad jednoduchým aktom empatie, keď niekomu načúvame, alebo podporou lokálnych podnikov, ktoré vytvárajú pracovné miesta a rozvíjajú komunitu.
Medzinárodný deň ľudskej solidarity a vianočné sviatky nám pripomínajú, že sme súčasťou niečoho väčšieho. Je to čas, kedy môžeme spoločne ukázať, že sila jednoty a vzájomnej pomoci dokáže prekonať akékoľvek prekážky.
Tipy na prejav solidarity v rôznych oblastiach života
V rámci rodiny
Starostlivosť o seniorov – Pomôžme starším členom rodiny s nákupmi, s varením alebo len strávme s nimi viac času.
Podpora mladších členov – Pomôžme deťom s učením alebo venujme čas spoločným hrám a rozhovorom.
V škole
Pomoc spolužiakom – Pomôžme tým, ktorí majú problémy s učivom, alebo sa nevedia zahrnúť do kolektívu.
Podpora školských iniciatív – Zapojme sa do charitatívnych zbierok
Na pracovisku
Mentoring – Podeľme sa o svoje skúsenosti a pomáhajme novým kolegom v adaptácii.
Podpora kolegov – Byť otvorený rozhovorom a podporiť kolegov, ktorí prežívajú ťažké obdobie.
V našom meste
Dobrovoľníctvo – Zapojme sa do komunitných aktivít, ako sú upratovacie akcie alebo pomoc v charite.
Podpora lokálnych podnikov – Nakupujme u miestnych predajcov a tým podporme rozvoj miestnej ekonomiky.
Každý z týchto krokov, nech už je akokoľvek malý, môže šíriť solidaritu a zlepšovať naše životy.
Palo Vančo, Združenie STORM, koordinátor programu KROK VPRED Trnava, koordinátor kontaktného centra ZÓNA v Seredi
Vzhľadom na blížiace sa Vianoce a viac ako tisícročnú tradíciu vplyvu kresťanskej filozofie je pre toto obdobie asi už typické, že sa táto téma rozoberá z viacerých pohľadov vo viacerých prostrediach. Téma podpory, pomoci, solidarity a prístupov k trpiacim a inak vylúčeným skupinám a jednotlivcom.
Pri tých vylúčených ma vždy napadne otázka, ako sa to vlastne stalo, že sú vylúčení? Cez tieto a iné nehodnotiace, empatické otázky sa u nás v kontaktnom centre spolu s kolegyňami a kolegami, ktorí tu pracujú zoznamujeme s príbehmi, ktoré sú na míle vzdialené od stereotypných predstáv o tom, ako si ľudia „vždy“ za svoju situáciu môžu sami. Vnímame utrpenia, straty, opustenosť a iné vplyvy, ktoré hýbu rôznymi osudmi rôznych ľudí a zároveň sa stávame súcitnejšími v nehodnotení, podpornejšími v porozumení a pomáhajúcejšími v priznávaní práva na rozhodovanie ľuďom, s ktorými takto pracujeme.
Ono práve tento odsek je možno aj odpoveďou na otázku, ako v Združení STORM vnímame solidaritu. Odpoveďou pre tých z vás, ktorých táto otázka napadla. Ak by ste nás v našej práci chceli podporiť – finančne, materiálne, mediálne, informáciu nájdete na webstránke:
https://zdruzeniestorm.sk/podporte-nas#financna-podpora
My ako prejav solidarity stojíme na strane týchto ľudí v neľahkých situáciách. Niekedy sú neľahké aj pre nás, pretože je veľmi náročné zachovať odstup a nehodnotiaci prístup v situáciách, kedy čelíme stereotypným pohľadom a zjavným predsudkom aj tam, kde by sme to vôbec nečakali.
Napríklad ak lekár označí počas vyšetrenia človeka ako asociála a odmietne mu poskytnúť liečbu, na ktorú má nárok.
Alebo ak po žiadosti o riešenie problému s prístreším po brutálnom útoku dostaneme oficiálnu odpoveď, že podľa dotknutého úradu títo ľudia by neboli schopní byt riadne užívať, plniť si povinnosti spojené s jeho užívaním a dodržiavať pravidlá spolužitia v bytovom dome s prihliadnutím na ostatných nájomníkov. Sú teda odkázaní na sociálne služby, ktoré v meste neexistujú.
Ako sa stane, že ľudia, ktorí sa sami rozhodnú vykonávať pomáhajúcu profesiu vyhoria?
Ako by sme ich ako komunita dokázali podporiť, aby nestrácali zmysel a predstavu o tom, čo je správne a aby vytrvali v nasadení, s ktorým do tejto profesie idú? Na záver by som rád pridal pohľad človeka, ktorý navštevuje naše centrum. Na otázku, ako vníma solidaritu v komunite on, povedal toto:
Stávajú sa mi rôzne veci. Dôchodkyňa ma videla hrabať sa v smetiaku, zo svetra vybrala 5eur a dala mi ich, že mi to asi trochu pomôže. Nevedel som ako mám reagovať, mal som slzy v očiach. Stretol som 17 ročného chlapca ktorý mi na ulici povedal: „Uhni feťák.“ To, že som verejne hovoril o skúsenostiach s drogami, tak to malo aj pozitívny aj negatívny vplyv na môj život. Mladí ľudia, ktorých som stretol ocenili video. Zároveň som dostal aj komentár, že robím hanbu svojej mame. Zrovna od takého človeka, ktorý veľa v živote nedosiahol. Je to asi 50% na 50%. A ako solidaritu vnímate vy? Sme otvorení každej diskusii. Napíšte nám na info@zdruzeniestorm.sk, prípadne si dohodnime pokojne aj osobné stretnutie.
Ján Hallon, dekan v Seredi
Na dôležité udalosti sa musíme dobre pripraviť. Preto aj príprava na slávenie Vianoc je pomerne dlhá, trvá štyri týždne. Počas adventného času, každá nová svieca, zažatá na adventnom venci, nám pripomína blížiace sa sviatky narodenia Ježiša Krista
Bolo to približne pred dvadsiatymi rokmi. Jeden z najsilnejších pohrebných obradov som zažil práve na Vianoce. V celkom zabudnutej ulici, o ktorej som dovtedy nevedel, že existuje, bývala babička, ktorá nemala už žiadnych príbuzných. Jej malý dom bol popraskaný, a predsa prichýlila ešte jednu rodinu odkázanú na jej pomoc. Zavolali ma k nej, vykonala si predvianočnú svätú spoveď. Dva dni pred Vianocami zomrela. Hŕstka ľudí, ktorí sa dozvedeli o jej pohrebe, ju odprevadila na cintorín na Štedrý deň. Táto babička nemala nikoho, ale napriek tomu nebola sama. Podelila sa s málom a druhých spravila šťastnými. Žila zabudnutá a predsa zanechala stopu.
Počas príprav na sviatky budeme kupovať dary, ale nemusia byť drahé, budeme piecť koláče, ale nemusí ich byť veľa, budeme upratovať, ale nemusíme stihnúť všetko. Dôležité je, aby sme sa mali radi, aby nikto vedľa nás nebol sám, opustený, smutný. Počas prípravy na Vianoce sa zamyslime, koho sme už dávno nenavštívili alebo neposlali mu správu, kto potrebuje našu pomoc, s kým je potrebné zmieriť sa, čo ešte môžeme spraviť, aby sme našli pokoj v duši.
Betlehemské dieťa, Ježiš Kristus, prichádza, aby nás to naučil. Prichádza ako Knieža pokoja. Sv. Ján Pavol II. povedal: „Nemá zmysel plánovať veľké mierové projekty, pokiaľ nie sme zmierení so svojim blížnym, svojimi príbuznými, či s kolegami z práce. Pokoj sa buduje po ceste malých skutkov každodenného života.“ Aj my prinášajme vianočné posolstvo pokoja našim bratom a sestrám.
Juraj K., klient Teen Challenge
Počas Vianoc resp. vianočných sviatkov, sa v resocializačnom zariadení Teen Challenge venujeme rôznym aktivitám zameraných na ľudskú solidaritu a to napríklad tak, že klienti vyrábajú rôzne darčekové predmety napríklad pre deti z detských domovov alebo pre deti, ktoré sú onkologickými pacientami. Ide o rôzne výrobky napríklad z dreva, rôzne náramky a náhrdelníky, kresby a pod.
Od personálu a vedenia Teen Challenge klienti dostávajú na Vianoce darčeky a taktiež aj niektorí klienti dobrovoľne obdarujú personál tým, že im niečo pekné vyrobia, nakreslia a pod.
Počas vianočných sviatkov organizujeme taktiež predávanie vyrobených produktov, ako aj chutný vianočný čaj alebo perníky na vianočných trhoch v Seredi kde je zahrnutý aj vianočný program kde klienti a personál spievajú.
Niekoľko dní pred Vianocami je u nás zvykom organizovať vianočný večierok pre ľudí ,ktorí úzko spolupracujú s našou organizáciou. Klienti sú počas štedrého večera tu v centre , kde si pripravia slávnostnú večeru, upečú si zákusky a spolu zažívajú pekný požehnaný čas. Pre nás ako kresťanské resocializačné centrum je dôležité si uvedomovať, že tento deň je pre nás špeciálny aj v tom, že sa narodil náš pán a spasiteľ Ježiš Kristus. Taktiež sa navzájom povzbudzujeme, modlíme sa a chválime nášho Boha. Klienti hrajú spoločenské hry a konajú sa tu rôzne súťaže. Niektorí klienti odídu počas týchto sviatkov na návštevu rodín. Vedenie Teen Challenge sa vždy snaží o príjemnú atmosféru a o to, aby sme sa snažili myslieť viac na ostatných, boli empatickí a tolerantní.
Navzájom sa snažíme o to aby sa tu nikto necítil sám a aby sme nedávali priestor negatívnym pocitom ako je napríklad úzkosť, sebaľútosť. Je to pre nás ako klientov veľmi oddychový a požehnaný čas, ktorý nám dodáva nádej, radosť a pokoj. Každý človek by si mal uvedomiť, že Vianoce nie sú o materiálnych veciach, ale o vzájomnej solidarite. Keby som mal vianočné prianie tak by som si prial to aby sme sa dokázali všetci na druhých pozerať nie našimi očami, ale očami Boha a aby sme v iných videli viac toho dobrého než zlého ako to je zvykom.
zdroj: Mesto Sereď
