9.11. – Svetový deň slobody – pád Berlínskeho múru

Presne 9. novembra 1989 padol Berlínsky múr, najznámejší symbol Železnej opony počas totalitného režimu nastoleného Sovietskym zväzom.

Od pádu Berlínskeho múru v Nemecku uplynulo 35 rokov. Jeho pád 9. novembra 1989 predznamenal aj pády komunistických režimov v strednej a východnej Európe. „Pán Gorbačov, zborte tento múr,“- vyzval lídra Sovietskeho zväzu v júni roku 1987 americký prezident Ronald Reagan vo svojom legendárnom prejave pri Berlínskom múre…

Z Nemeckej demokratickej republiky (NDR) od 7. októbra 1949 do augusta 1961 emigrovalo 2,7 milióna jej občanov do Spolkovej republiky Nemecko (SRN). Pre východonemecký režim to bol nielen politický problém, ale aj demografická a ekonomická katastrofa, nakoľko 50 % utečencov tvorili vzdelaní ľudia mladší ako 25 rokov. Väčšina z nich opustila NDR cez Berlín, ktorý bol od skončenia druhej svetovej vojny rozdelený na sovietsky sektor a tri sektory západných mocností. Hranica prechádzala stredom mesta a na rozdiel od „zelenej“ hranice medzi NDR a NSR nebola uzavretá. Východonemecký režim preto so súhlasom sovietskeho vedenia natiahol v noci z 12. na 13. augusta 1961 drôtené pletivo cez ulice medzi Východným a Západným Berlínom. Súčasne boli zamurované vchody a okná na domoch, ktoré ústili do západnej časti mesta. V roku 1962 vznikla druhá línia plota a každý narušiteľ hranice bol bez výstrahy zastrelený. Ani tieto drastické opatrenia však nedokázali úteky občanov NDR úplne zastaviť. Vzhľadom na to bol v roku 1965 medzi Východným a Západným Berlínom vybudovaný betónový múr, ktorý v rokoch 1975 – 1980 prestavali do jeho finálnej podoby. Mal dĺžku 155 km, nadzemnú výšku 360 cm a hrúbku 120 cm. Táto bariéra sa stala najznámejším symbolom studenej vojny, rozdeleného Nemecka a celej Európy. Počet ľudí, ktorí zahynuli pri pokuse o prekonanie Berlínskeho múru sa nepodarilo spoľahlivo vyčísliť. Doposiaľ sú známe úplné mená 139 obetí.

12. júna 1987 americký prezident Ronald Reagan pri návšteve Západného Berlína vyzval sovietskeho vodcu Michaila Gorbačova, aby svoju politiku uvoľňovania medzinárodného napätia potvrdil zbúraním Berlínskeho múru. Gorbačov však mlčal a najvyšší predstaviteľ NDR Erich Honecker sebavedome vyhlásil, že múr bude stáť najmenej 50 rokov.

Napriek tomu došlo k pádu Berlínskeho múru v rekordne krátkom čase. Večer 9. novembra 1989 oznámil v televíznom vysielaní člen východonemeckého vedenia Günter Schabowski, že hranice NDR sú s okamžitou platnosťou otvorené. V nasledujúcich hodinách začali desiatky tisíc obyvateľov Východného Berlína prechádzať do Západného Berlína a spontánne demolovať nenávidený múr. Búranie Berlínskeho múru bolo oficiálne dokončené krátko po zjednotení Nemecka 30. novembra 1990, pričom ako pamiatka na obdobie neslobody zostalo zachovaných šesť jeho úsekov.

Je zaujímavé, že nielen niektorí historici, ale aj terajší nemecký prezident vidí začiatky „pádu berlínskeho muru“ v bratislavskej Sviečkovej manifestácii.

Tomáš Klubert
Ústav pamäti národa

V Múzeu totality je zachovaný originálny kúsok Berlínskeho múru (asi za 5 Mariek) prenajatým kladivom odvalený  14.9. 1990. Urobil som to osobne, keď som sa zúčastnil na búraní Berlínskeho múru- doslovne!

Múr bol vyhotovený z pevného betónu a úderom kladiva odolával dlho. Odložil som si aj drobné kúštičky odpadajúce z múru skôr, ako sami podarilo odbiť  kúsok, ktorý je dnes jedným z najvzácnejšich exponátom Múzea totality. Túto osobnú pamiatku na Berlínsky múr starostlivo odkladám už 35 rokov.

V Múzeu totality je bývalej Nemeckej Demokratickej Republike (NDR – DDR) venovaná jedna z vitrín. Uložené v nej sú bývalé tzv. Východonemecké Marky, dobové mapy a plánky, prospekty, vlajky, odznaky, medaily, modely legendárneho Trabanta a ďalšie materiály staré minimálne 4 desaťročia.