Príbeh hodný zamyslenia sa…
Nedávno sme 🚁 viezli chlapca, ktorý skočil zo skaly. Chcel sa zabiť.
Blbec, povedali by ste si? Neváži si život… Dáme mu to zaplatiť?
Keď sme prileteli na miesto, ležal v kroví sotva plnoletý chlapec, celý mokrý, špinavý od ihličia, s prosebným výrazom v očiach. A nebol to blbec, bol to pokorný slušný chlapec. Len v blbej situácii. Chlapec, ktorý jednoducho zle vyhodnotil okolnosti, ktoré sa mu stali a nevedel kam ďalej… Hoci bol v bolestiach, napriek tomu pozdravil, počúval, triasol sa zimou, ale furt sa ospravedlňoval za to, že nám robí robotu. Ospravedlňoval sa aj za to, že sa mu chcelo zvracať…
Chlapca sme ošetrili, zahriali, dali mu lieky proti bolesti. A ja som pozoroval všetkých, ktorí mu pomáhali. Pomohli nám dostať ho do bezpečia, odniesť do sanitky, do vrtuľníka. Prileteli sme do nemocnice a môj záchranár Milan sa k nemu vo výťahu ešte naklonil, chytil ho úplne otcovsky za rameno a hovorí mu: „Veru, urobil si blbosť, ale týmto nič nekončí, vzchopíš sa, dostaneš sa z toho, život pôjde ďalej a budeš dobrý. Urob za tým čiaru. Neboj sa.“ A na tom chlapcovi fakt bolo vidieť obrovskú úľavu.
Pozoroval som zdravotníkov, ktorí ho prijímali v nemocnici. Pri príjme na urgente naň boli tak dobrí. Doktor, ktorý ho vyšetroval, anestéziologička, sestričky, sanitári. Nebol to pre nich „blbec, čo sa chcel zabiť“. Bol to jednoducho chlapec, ktorí potrebuje pomoc, utíšiť, možno objať. Urobiť tú čiaru a začať znova a lepšie… A oni to pre neho robili…
A ja som bol v tej chvíli taký hrdý, že som súčasťou tohto tímu. Tímu, pre ktorý je úplne prirodzené „prídeme, pomôžeme, nesúdime…“
Dnes je deň záchrany života a ja sa vám chcem poďakovať.
Chcem poďakovať všetkým, ktorí sú ochotní sa zastaviť a pomôcť, keď má niekto zdravotné problémy. Všetkým, ktorí sa touto krásnou prácou živia.
Ja som mal to šťastie, že už som bol pri niekoľkých záchranách života a vždy je to práca množstva ľudí a každý v tom reťazci je mega dôležitý! Každý jeden!
Ďakujem za to, že si sťahujete kurzy, ďakujem za to, že si kupujete knižky, ďakujem za to, že sa zaujímate o prvú pomoc, o urgentnú medicínu, o ľudí, ktorí ju robia. Ďakujem, že robíte tento svet lepším…
Autor: MUDr. Marek Dvořák, PhD.
Zdroj: FB
Aj mne to bolo povedané. Ďakujem vám pán sanitár vďaka vám som to nevzdal. A bolo to krásne. Teraz však vidím ako to na Slovensku zo zdravotníctvom je. Bojím sa a obávam že takéto príbehy úplne zmiznú. Pôjdu do stratena. Áno poviete si že peniaze nie sú všetko. Ale to čo sa plánuje diať je výsmech zdravotníkov, lekárov a nás pomocníkov v zdravotníctve. Preto by mala vláda zvážiť či kroky čo robia sú naozaj správne, alebo ktoré nás dostanú do zúfalstva, nenávisti a nekonečného smútku.
Teraz sú tí mladí ,nejaký labilný .Nedá mu strčiť ,alebo sa pohádajú a už sa vešajú , skáču pod vlaky a pod.
Zato ty si stabilny. Ale blb.