Vláda bude ústretová voči mestám a obciam pri finančnom odškodnení po septembrových povodniach

MV SR |MM| Na situáciu bude reagovať konkrétnymi finančnými rozhodnutiami. Vyhlásil to premiér Robert Fico v pondelok 16. septembra 2024 po mimoriadnom rokovaní kabinetu. Škody sú podľa neho veľké, no zo strany štátu zvládnuteľné.  

„Dohodli sme sa, že príslušné samosprávne orgány v spolupráci s vládou urobia čo najrýchlejšie zoznam poškodených objektov, nehnuteľností. Budeme na to reagovať, či už cez mechanizmy, ktoré máme, napríklad na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, tak ako sme to urobili pri zemetrasení na východnom Slovensku. Máme peniaze z európskych fondov a predovšetkým vláda má vždy nejakú malú rezervu, ktorú vie použiť,“ ozrejmil premiér. Samosprávam garantoval maximálnu ústretovosť.

V najbližšom čase sa uskutočnia výjazdové zasadnutia vlády v Bratislavskom aj Trnavskom kraji, kde bude vláda reagovať na konkrétne požiadavky samospráv v súvislosti s malými tokmi. „Ak môžeme, urobíme opatrenia, aby sme minimalizovali podobné udalosti, ktoré dnes vidíme,“ doplnil Róbert Fico.

Výška škôd po povodniach zatiaľ nie je známa, rádovo by sa však mala podľa ministra životného prostredia Tomáša Tarabu  pohybovať v miliónoch eur. „Nie v stovkách miliónov alebo miliardách ako okolité štáty,“ poznamenal po mimoriadnom rokovaní vlády.

Možností kompenzácie škôd je podľa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka  viacero. Zdôraznil, že najprv je ale potrebné ukončiť mimoriadnu situáciu. „Prednosta so samosprávou musia identifikovať rozsah škôd, následne prebieha proces overovania nákladov a na ministerstve vnútra sme po ukončení mimoriadnej situácie schopní do mesiaca-dvoch rovno už takúto sumu obciam poslať a obec samozrejme koordinuje tú pomoc aj s jednotlivými fyzickými osobami,“ ozrejmil.

Ďalším mechanizmom je podľa jeho slov humanitárna pomoc, ktorú avizoval minister práce Erik Tomáš. Envirorezort chce tiež podľa ministra Tarabu pripraviť podobnú schému pomoci ako pri zemetrasení, ktoré v októbri 2023 zasiahlo východné Slovensko. „Minister Raši nás tiež informoval, že už je v debate so zahraničnými partnermi, ktorí sa budú snažiť, najmä Poliaci, využiť možnosť nealokovania niektorých eurofondov, aby to čo nevedia využiť išlo buď na kompenzačné mechanizmy pri povodniach alebo na rozšírenie protipovodňovej ochrany,“ doplnil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Obaja naznačili, že pri kompenzáciách bude kľúčová lokálna pomoc v obciach, nie škody spôsobené na chatách či záhradách postavených v záplavových oblastiach.

Slovensko podľa ministra vnútra odmietlo pomoc pri zvládaní povodní, ktorú ponúkla Ukrajina. „Sme v stave, že sme poďakovali, ale zvládame situáciu. Naopak, my sme sa dnes na štábe bavili, že v prípade, ak tá situácia a predikcia bude taká, ako očakávame, že by sme v najbližších dňoch situáciu u nás zastabilizovali, sme pripravení ponúknuť pomoc okolitým krajinám, či už je to Česko, Rakúsko alebo Poľsko, kde bol vyhlásený stav katastrofy,“ uviedol Matúš Šutaj Eštok.

Dodal, že rezort naďalej sleduje aktuálnu situáciu a v nasadení sú všetky jeho sily a prostriedky. Pre situáciu v Bratislave je podľa ministra Tarabu kľúčovým faktorom funkčnosť vodného diela Gabčíkovo.