Eurofondy sú pri riešení povodní a iných krízových situácií, ako aj ochrany pred prírodnými katastrofami, silným nástrojom

MIRRI |MM|  Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Richard Raši dnes v Košiciach informoval o možnostiach riešenia následkov povodní a iných krízových situácií z eurofondov. Tému predstavil v kontexte aktuálnej situácie na Slovensku.

„V piatok sme v Bardejove informovali o plánovaných výzvach v programoch cezhraničnej spolupráce Interreg Poľsko-Slovensko. Vtedy sme ešte netušili, aká aktuálna sa táto téma stane po víkende. Práve dnes bola vyhlásená výzva určená na podporu spolupráce v súvislosti s adaptáciou na zmenu klímy a ochranou pred prírodnými katastrofami s alokáciou 4,5 milióna eur,“ oznámil minister Raši.

Príspevok môžu získať projekty partnerov, ktorí budú spoločne riešiť aktivity ako napríklad zmierňovanie negatívnych následkov zmeny klímy v cezhraničnom meradle, vrátane následkov živelných pohrôm, spoločné školenia záchranných služieb, spoločné simulácie záchranných akcií, ale aj nákup vybavenia záchranných služieb na účely realizácie spoločných cezhraničných systémov, monitorovania, varovania, reagovania a krízového riadenia. Bližšie informácie k výzve sú prístupné na stránke programu Interreg PL-SK.

„Dnes bola tiež vyhlásená výzva na biodiverzitu s alokáciou 6,6 milióna eur. Tieto dve výzvy slúžia aj na to, aby sme aj v prihraničných oblastiach, v tomto prípade na slovensko-poľskom pohraničí, vedeli reagovať na takéto katastrofy. Ako vidíte, aktuálne riešia krízovú situáciu aj v Žilinskom kraji, kde sa problémy šíria z Poľska na naše územie,“ uviedol Raši.

V mesiacoch február až apríl tohto roka boli podpísané zmluvy v rámci spolupráce s Poľskom s ôsmymi projektami podporujúcimi nákup hasičských vozidiel a inej záchranárskej techniky slúžiacej na boj so živelnými pohromami. Podpora smerovala napríklad do Turzovky, Krásna nad Kysucou, Kysuckého Lieskovca, Kračunoviec, ale aj priamo pre Ministerstvo vnútra SR.

V rámci programov cezhraničnej spolupráce je práve oblasť adaptácie na zmenu klímy a s tým súvisiace spolupráce všetkých zainteresovaných zložiek pri predchádzaní a odstraňovaní následkov živelných pohrôm veľmi významným prvkom.

„Na túto spoluprácu ide približne 30 % týchto programov, čo predstavuje za všetky programy cezhraničnej spolupráce takmer 180 miliónov eur. Čiže sú to prostriedky, ktoré sa dajú použiť aj na riešenie situácií, ktoré prichádzajú napríklad teraz. Samozrejme, európske peniaze musia byť plánované dopredu, musia byť vyhlásené výzvy, musia byť výberové konania a realizácia sa nedá uskutočniť zo dňa na deň. Ale keďže sa klíma mení, pomôžu nám v prevencii, schopnosti reagovať na extrémne klimatické javy a tiež riešení následkov budúcich prírodných katastrof,“ upresnil šéf rezortu investícií.

Rovnako v rámci programu spolupráce s Českou republikou boli na jar tohto roka schválené projekty podporujúce zber, výmenu dát a informácií potrebných na predchádzanie negatívnym dopadom klimatických zmien a prevenciu rizika katastrof, ktoré nepoznajú hranice. Napríklad zasiahnuté mesto Čadca má vybudovať detekčný a varovný systém v spolupráci s českým partnerom.

„Práve v týchto dňoch Slovensko ako jedna z prvých krajín začala rokovania s nórskou stranou o takzvaných nórskych grantoch. Zo sumy 130 miliónov eur, ktoré budeme mať na roky 2021 až 2028, budeme vedieť až 30 %, teda približne 45 miliónov eur použiť na opatrenia proti živelným katastrofám a povodniam. Čiže to sú ďalšie peniaze, ktoré budú k dispozícii na to, aby sa vedelo predchádzať a riešiť následky takýchto veľkých katastrof,“ zhrnul Raši.

Eurofondy z Programu Slovensko ponúkajú aj ďalšie možnosti riešenia náročnej klimatickej zmeny. V súčasnosti má MIRRI SR v spolupráci s ministerstvom životného prostredia vyhlásené výzvy v hodnote viac ako 120 miliónov eur na opatrenia na podporu adaptácie na zmenu klímy a ochranu pred povodňami v rámci integrovaných územných investícií.

„To znamená, že už teraz sú otvorené výzvy, aby regióny vedeli rozhodovať o tom, na čo financie použijú a aké opatrenia sa rozhodnú robiť, aby vedeli predchádzať takýmto katastrofám a aby na ne vedeli aj reagovať. Okrem toho ďalšie európske peniaze, takmer 100 miliónov eur, sú vo výzve, ktorú sme vyhlasovali na jar s ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom. Môžu byť a budú použité na nákup hasičskej techniky, čiže nákup techniky pre tých, ktorí zasahujú v týchto kritických situáciách ako prví,“ skonštatoval Raši.

Okrem týchto peňazí z eurofondov, ktoré vie Slovenská republika vyčleniť na riešenie a predchádzanie prírodným katastrofám, môže čerpať prostriedky aj z Fondu solidarity Európskej únie. Ten bol zriadený na pomoc členským štátom a kandidátskym krajinám, ktoré zasiahli veľké prírodné katastrofy, akými sú napríklad povodne, zemetrasenia, požiare alebo sucho.

Je to fond, ktorý má objem približne jednu miliardu eur ročne. Môžu ho čerpať členské krajiny pri splnení podmienky, ak majú objem škôd viac ako 1,5 % hrubého domáceho produktu príslušného regiónu. Potom, do dvanástich týždňov od prírodnej katastrofy, predložia žiadosť na Európsku komisiu,“ ozrejmil minister Raši s tým, že pokiaľ by práve aktuálne povodne spôsobili škody vyššie ako 1,5 percenta hrubého domáceho produktu daného regiónu, tak je možné žiadať aj o financie z tohto špeciálneho fondu.

„Som presvedčený, že vďaka stovkám miliónov eur z nového programového obdobia bude Slovensko lepšie pripravené zvládnuť budúce prírodné katastrofy, ktoré nás nepochybne čakajú, a to s čo najmenšími škodami,“ uzavrel Raši.