Počas troch večerov, 21. – 23. augusta 2024 sa na Nádvorí – priestore súčasnej kultúry na Štefánikovej ulici 4 v Trnave uskutočnil už 27. ročník medzinárodného hudobného festivalu Dobrofest (Koncert pre Johna Dopyeru), venovaný pamiatke významného slovenského rodáka Jána/Johna Dopyeru (1893 – 1988). Ten obohatil svetovú hudbu tým, že v 20. rokoch minulého storočia v USA skonštruoval rezofonické gitary, z ktorých jeden druh pomenoval pekným slovenských názvom „dobro“. Organizátorom festivalu je Trnavská hudobná spoločnosť, o. z.
Dobrofest 2024 z verejných zdrojov podporili mesto Trnava a Trnavský samosprávny kraj a zo súkromných zdrojov viacerí partneri festivalu. Napriek tomu, že festival tohto roku nebol podporený Fondom na podporu umenia, organizátorom sa podarilo zachovať jeho trojdňový formát a pripraviť pre hudobných fanúšikov rôznorodý a príťažlivý program. Úlohy moderátorov sa zhostili bluesman Peter „Bonzo“ Radványi a predseda Trnavskej hudobnej spoločnosti, o. z. Andrej Halada (obaja patria medzi organizátorov).
V pôvodnom programe došlo len k jednej zmene: na Dobrofeste 2024, žiaľ, nemohol vystúpiť americký spevák a gitarista Bruce Lewis, ktorý zo zdravotných dôvodov musel zrušiť celú svoju cestu do Európy.
V stredu 21. augusta na Nádvorí vystúpila maďarská kapela Sonny and his Wild Cows v zostave: Sonny – spev, gitara, Crazy Benny – klavír, Gordon Taylor – kontrabas a Little Tommy – bicie. Najdivokejší, teda najtemperamentnejší bol však jej frontman, výrazný gitarista a spevák Sonny. Táto hudobná formácia hrá nielen rhythm & blues, country a raný rokenrol, ale aj blues zo 40. a 50. rokov minulého storočia a gospely. Jej hudba je tiež okorenená štýlom rockabilly. Keďže kapela vystupovala na Dobrofeste, Sonny počas celého koncertu hral na kovovej rezofonickej gitare. V prvej časti koncertu zaznela napríklad countryovka According To My Heart, gospel My Record Will Be There, rhythm & bluesovka Love Shock či dokonca jazzový štandard Exactly Like You. Hudba bola rezká a začalo aj rezko pršať. Našťastie to bola len prehánka a dlho netrvala. Neskôr Crazy Benny sám hral inštrumentálnu skladbu v štýle boogie-woogie, kým si Sonny preladil gitaru. Nasledovali pesničky živelne hrané s bottleneckom ako Highway 61, Be Glad, You Keep On Doggin´ Me a i. Sonny and his Wild Cows dokázali, že sú skvelá bluesová kapela a obecenstvo si s chuťou zatlieskalo do rytmu. Počas pesničky Down In The Bottom Sonny vyskočil na stoličku a hral na nej postojačky. Koncert ukončili gospely I Can Put My Trust In Jesus a It´s The Sign Of The Judgement. Počas toho posledného obecenstvo spievalo a tlieskalo do rytmu. Po freneticky vygradovanom závere nasledovalo standing ovation a prídavok – pesnička Mojo Boogie. Obecenstvo spievalo so Sonnym: „Mojo Boogie, Dobrofest Boogie“ a standing ovation sa zopakovalo.
Vo štvrtok 22. augusta pódium patrilo svižnej a energickej českej hudobnej zostave Professional Deformation, ktorá samu seba charakterizuje ako „acoustic-rockovú kapelu s bluegrassovými nástrojmi“. Tvoria ju: Jakub Racek – akustická gitara, spev, Radek Vaňkát – dobro, spev, Karel Waska – kontrabas, basový bubon (kopák), spev, Jaromír Jahoda – banjo a Zdeněk Jahoda – mandolína, spev. Sólového spevu sa zhostili hlavne Jakub Racek (tiež autor väčšiny vlastných skladieb kapely a vtipný moderátor koncertu) a Radek Vaňkát. Zneli prevzaté i vlastné skladby, inštrumentálne aj spievané. Prvou bola svižná Hop On The Gospel Train, po nej nasledovalo „hojdavé blues“ Wait A Minute (Will Ray). Nechýbala pomalá pesnička The Boys Of Summer (pôvodne z repertoáru Dona Henleyho), ktorá, podľa slov Jakuba Racka, vlastne zapríčinila vznik ich kapely. Bluesovku Killin´ Floor od Howlin´ Wolfa spopularizoval Jimi Hendrix a v jej verzii od Professional Deformation na Nádvorí zaznelo krásne sólo na dobre. Výborné sóla, samozrejme, predvádzali na koncerte i ostatní hudobníci. Napríklad v inštrumentálnej skladbe Orient Express zahral kontrabasista sólo slákom. Bola radosť sledovať hudobné interakcie na pódiu. Pesničku Traffic Jam (James Taylor) zaspievali hudobníci a cappella (bez banjistu). V pesničke No Gold On The Highway od Brada Davisa sa ako sólový spevák predstavil Radek Vaňkát. Jakub Racek prezradil, že majú aj dve vlastné piesne v češtine. Staršia, Ten plamen pálí dál (s jeho spevom), je vážna a pomalá. Novšiu, Červotoč, zaspieval Karel Waska. Je poctou rómskym ľudovým hudobníkom a jej tempo je dravo rýchle. Obecenstvo sa pri nej roztlieskalo do rytmu a pochvalne pískalo. Počas pesničky Nelly And John okolo spievajúceho Jakuba Racka preletel nočný motýľ. Možno milovník hudby, ktovie. Posledná pesnička koncertu One Way Rider je z autorskej dielne Rodneyho Crowella. Obecenstvo tlieskalo do rytmu a po jej skončení sa dožadovalo prídavku. Prvým bola pesnička Let It Roll, po ktorej nasledovalo standing ovation. Nato celá kapela zišla dolu pod pódium a akusticky zahrala a zaspievala pesničku od Boba Dylana Wagon Wheel. Znova sa ozýval potlesk poslucháčov do rytmu a standing ovation sa zopakovalo.
Piatok 23. augusta priniesol až dva koncerty. Ako prvá pódium ovládla plzenská bluegrassová kapela COP s výrečným frontmanom Míšom Leichtom. COP existuje už od roku 1978. Minulý rok oslávil 45. výročie svojho založenia koncertom v pražskej Lucerne. Na Dobrofeste 2024 zahral v zostave: Míša Leicht – akustická gitara, spev, Petr Sláma – dobro, Jiří „Plha“ Rybář – mandolína, spev, Ondra Jukl – basová gitara, spev a Martin Fridrich – banjo, spev. S poriadnym drajvom hrali pesničky ako Stokrát, Malá Lady, Tajný přání a podobne. Pod pódiom sa naháňali a tancovali deti, kým nemuseli ísť spať. Míša Leicht (s malým lapačom snov zaveseným na gitare) medzi pesničkami bavil publikum veselými historkami. COP má evidentne v Trnave veľa fanúšikov, ktorí pesničky odmieňali potleskom, pochvalným pískaním a krikom, ba občas aj spievali a hýbali sa v rytme dobr(ov)ej hudby. Vedľa pódia som si všimla štýlovo oblečený pár, tancujúci v rytme pesničiek. Myslím si, že som ho už videla aj na country koncertoch na trnavskom korze. Pesničku Hrou získáš si sólovo zaspieval Martin Fridrich. COP počas koncertu pokrstil pivom svoj spevník, ktorý vyšiel minulý rok a obsahuje 100 + 1 pesničiek. Zaznela aj pesnička od kapely Greenhorns Kočárem mým je vagón uhlí, nachádzajúca sa na štúdiovom albume kapely COP Nezapomeň, z čeho jsi vyšel… (Tribute to Greenhorns) (2015). Na žiadosť obecenstva kapela zahrala pesničku Bílým koním (čo je verzia pesničky Wild Horses od The Rolling Stones). Ktosi si žiadal Tennessee Blues, no keďže kapela takú pesničku v repertoári nemá, Míša Leicht hudobne i textovo zaimprovizoval a mal úspech – poslucháči tlieskali do rytmu. Po obligátnej pesničke Pár minut sa ozýval obrovský aplauz a krik. Prišli prídavky – rýchla pesnička Nic víc a pokojná Tennessee Waltz. Vtedy si Míša Leicht uvedomil, že to bolo to údajné Tennessee Blues…
Tretí festivalový večer i celý Dobrofest 2024 uzavrelo vystúpenie americko-slovenskej hudobnej formácie The Willie Jones Band, ktorú tvoria: Willie Brian Jones – sólový spev a akustická gitara, Roman Áč – banjo a sprievodné vokály, Jozef Srogončík – elektrická gitara, Bohdan Suchoň – basová gitara, sólový spev a sprievodné vokály a Filip Paulo – bicie. Ako špeciálny hosť s kapelou vystúpil dobrista a spevák Milan Benkovič. Ich hudba ovplyvnená country, bluegrassom i rockom mala ako vždy grády a obecenstvo sa z nej tešilo. Koncert sa tradične začal pesničkou Oklahoma Borderline. Pani sediaca blízko mňa počas nej neustále tlieskala do rytmu. Zaznela i ocenená pesnička Comin´ In Paisley. Autorom hudby je Jozef Srogončík, text napísal Willie Jones a táto pesnička získala tohto roku vo Švajčiarsku v Bonanza Saloon Bissegg (Swiss Country Music Award 2024) cenu Pieseň roka. The Willie Jones Band tam okrem toho získal aj cenu Kapela roka. Na jeho koncerte na Dobrofeste 2024 vedľa pódia zase tancoval sympatický pár a pokusy o tanec sa objavili aj v radoch obecenstva. Bolo to tak napríklad počas starej bluegrassovej pesničky Nine Pound Hammer či počas inštrumentálnej skladby Cooley´s Reel. Nechýbala pesnička Willieho Jonesa She´s Flying, venovaná jeho zosnulej manželke Inge. Milan Benkovič sólovo zahral svoju autorskú skladbu Na vlnách. Tiež sa predstavil ako sólový spevák v pesničke I Would Go Home. Pesničku My Friend si sólovo zaspieval Bohdan Suchoň. V inštrumentálnej verzii zahral The Willie Jones Band skladbu od kapely The Corrs Toss The Feathers s parádnym sólom na dobre. Počas mnohých skladieb obecenstvo čulo tlieskalo do rytmu a výkon kapely odmieňalo búrlivým potleskom. Po poslednej pesničke Sharp Dressed Man Peter „Bonzo“ Radványi prezradil, že Willie Jones bude mať čoskoro narodeniny. Spolu s Andrejom Haladom oslávencovi darovali fľašu „Dobrovičky“ a obecenstvo mu zaspievalo Happy Birthday. Následne ešte Willie a Bonzo zaspievali: „Dobro, dobro, dobro, resophonic dobro!“ Obecenstvo nechcelo kapelu pustiť z pódia. Prvým prídavkom bola pesnička Mule Skinner Blues a druhým Willieho vlastná pesnička Good Love.
Okrem hudobného programu bola v stredu, vo štvrtok i v piatok od 15.00 hod. do 17.00 hod. mimoriadne otvorená Dvorana slávy dobra v Dome hudby Mikuláša Schneidera Trnavského, ktorá je jedinečnou a jedinou stálou muzeálnou expozíciou rezofonických gitár nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe.
Ako zdôraznil Peter „Bonzo“ Radványi, aj tohto roku si pripomíname viaceré „dobro“ výročia, napríklad 95. výročie podania žiadosti o patent na gitaru dobro, 35. výročie prvého článku o vynálezcovi gitary dobro v slovenskej tlači alebo 20. výročie udelenia Čestného občianstva mesta Trnava in memoriam Johnovi Dopyerovi. A krásne životné jubileum oslávila pani Anne Dopyera West, dcéra Johna Dopyeru. Spolu so svojím bratom Johnom Edwardom stála pri zakladaní Dobrofestu a dlhé roky bola čestnou členkou riaditeľstva tohto festivalu.
Na Dobrofeste je každý rok na čo spomínať. V prvom rade je však oslavou vynikajúcej pestrej hudby. Organizátori, účinkujúci, obecenstvo, ale aj zvukári či tanečníci aj tento rok vytvorili výborné podujatie s nezameniteľnou pohodovou atmosférou. Veríme, že sa všetci šťastlivo stretneme na Dobrofeste 2025.
Ružena Šípková
Foto: autorka
