V sobotu 6. júla 2024 sa opäť uskutočnil každoročný open-air koncert kapely Bluewine v seredskom Campingu. Počasie podujatiu prialo a pred pubom Camping sa zišlo obecenstvo s pozitívnym vzťahom k bluesrockovej hudbe. Kapela Bluewine tentoraz vystúpila v zostave: Tomáš Racko – spev, Martin Borza – ústna harmonika, rytmická gitara, lap-steel, vokály, Martin Mrllák – sólo gitara, Viktor Války – basová gitara a Rado Konečný – bicie.
Koncert pozostával hlavne z coverov známych skladieb vo vlastných rezkých aranžmánoch. Začal sa energickou pesničkou Caroline, pôvodne z repertoáru kapely Status Quo. Temperamentný spevák Tomáš Racko vo väčšine pesničiek okrem spevu hral aj na tamburíne a často roztlieskaval obecenstvo do rytmu. Ako hráč na akustickej gitare sa predstavil v balade Tuesday´s Gone (Lynyrd Skynyrd). Zhostil sa aj sprievodného slova a čulo udržiaval kontakt s poslucháčmi. Napríklad pred pesničkou Run Through The Jungle (Creedence Clearwater Revival) ich požiadal o chvíľu hluku, aby vytvorili atmosféru „porondovej džungle“ pri Váhu. Hudobníci žartovali, že štyria z piatich rybárov odporúčajú vodu v tejto rieke. Ale len na ovlaženie, na pitie radšej nie. V bluesovom štandarde Hoochie Coochie Man (Muddy Waters) si zaspieval aj multiinštrumentalista Martin Borza, o ktorom Tomáš Racko žartom tvrdí, že okrem jednokolesového bicykla zvláda všetky hudobné nástroje. Počas koncertu striedal dve gitary, ústne harmoniky a využil aj lap-steel gitaru. Na nej hral v už spomínanej precítenej „countryovke“ Tuesday´s Gone (dokonca v kombinácii s ústnou harmonikou) a blysol sa aj v dlhej nespútanej improvizovanej skladbe, v ktorej mala lap-steel gitara rozhodujúce „slovo“. Na jej konci zaznelo aj rázne bubenícke sólo Rada Konečného. Sólový gitarista Martin Mrllák disponoval až tromi gitarami a napríklad v pesničkách Bad To The Bone (George Thorogood) a Sharp Dressed Man (ZZ Top) predviedol aj divokú hru technikou slide. Rytmika sa tiež nedala zahanbiť: koncert zvládla so cťou, hoci bubeník bol, ako sa zmienil Tomáš Racko, len zaskakujúci. Ani tohto roku nechýbala „jammovitá“ pesnička Spoonful (Cream). V jej rámci poslucháčov okrem iného zaujala improvizácia Martina Borzu (ústna harmonika) spolu s Martinom Mrllákom (gitara) a pekné sólo zahral i basgitarista Viktor Války.
Približne dvojhodinový koncert mal u obecenstva úspech, hudbu odmieňalo mocným potleskom a krikom a neskôr už niektoré odvážlivkyne a časom aj odvážlivci živelne tancovali pred pódiom. Po poslednej pesničke Crossroads (Cream) sa poslucháči hlasno dožadovali prídavku. Hudobníci im radi vyšli v ústrety a prídavky boli napokon až dva: svižné rokenroly Blue Suede Shoes (Elvis Presley) a Johnny B. Goode (Chuck Berry).
Koncert plný bluesrockových a bluesových klasík sa vydaril, atmosféra bola príjemná a veselá. Takže snáď dovidenia o rok. Keď vezmem do úvahy, ako mi rýchlo ubieha čas, bude to čo nevidieť.
Ružena Šípková
Foto: autorka
