Aj vy sa idúc do práce čudujete, aký pracovný výkon a ako bezpečne podajú niektorí robotníci už ráno čakajúci na svoju dávku alkoholu?
Nebolo tomu tak vždy…
Bežný pracovný deň dnes – 5:30 hodina ranná: pred krčmami spravidla 4. cenovej skupiny stoja svojej rannej dávky alkoholu chtiví aj robotníci, následne idúci do roboty. Okolo ôsmej hodiny rannej, je úplne bežné vidieť chlapov piť na verejnosti. Niektorí v krčmách, iní aspoň v potravinách kúpený chlast. Ďalší počas prestávky na jedlo.
Bežný pracovný deň pred novembrom roku 1989 – do 10:00 hodiny si legálne v krčme ani v potravinách zákazník alkohol nekúpil.
Pamätáme si dobu minulú a vidíme aj tú súčasnú. Ako to vidíte vy?
– – –
Originálna plastová tabuľka, akú si pamätáme z čias socializmu, sa nachádza v zbierkach Múzea totality.
Bezna otazka vtedy –
kolko je hodin? Uz nalievajú.
Na vlakovych stanicach v restikach, chlapom iducim z nocnej ulievali borovicku od 6:00 do kavovych salok. Ti si dali po 4-5 kuskov a isli domov oddychovat.
ja si pamatam ze to bolo aj naopak, isli rano do roboty a vypili niekolko poharikov (aj ked oficialne sa to akoze nesmelo), bezne to bolo aj v skolach u ucitelov, niektori boli naliaty uz pred prvou hodinou, otrasne uplne
Ja si pamätám na kontroly VB v krčmách a reštauráciách. Kto nemal razítko v OP, že je zamestnaný, bol obvinený z príživníctva. Samozrejme, bola iná doba. Bez mobilov, internetu, policajti mali iba trapné vysielačky. Ešteže sme už v EU a máme výdobytky techniky, ktoré nám zaplatila únia, inak by sme sa doteraz plazili v blate miesto ciest a cyklotrás a žrali seno miesto hranolčekov 😂
Raz ma nasi ako 15 rocneho poslali v sobotu do potravin kupit pollitrovku. Cakali deda na navstevu. Veduca, inak suseda, mi flasu sice predala aj ked som nebol plnolety, ale kedze som dosiel o 9:45, tak som tych 15 minut musel pockat 🙂 To boli 80. roky.
To ste ešte neboli v onej dobe v Pezinku v krčme pri kasárňach. Od skorého vidu to tam išlo ako na drátku. Do roboty sa chodilo už riadne pripravený.
V Leviciach, pri autobusovej stanici bol taký malý bufet ,a tam už ráno sedeli policajti z nedalekého oddelenia a popíjali zo šálok .
Celkom slušne sa v zamestnaní slopalo aj krátko po revolúcii. R. 1993, nemenované kasárne na juhu Slovenska, šéf spojárov ožratý od rána. V 24 h službe delirium v bezvedomí a pohoda. Alebo veliteľstvo sa vybralo do Bratislavy na služobku, po ceste sa zastavili v šenku, ožrali sa a do Bratislavy radšej ani nepokračovali, radšej sa vrátili do kasární. To bola doba.