Počas tzv. Studenej vojny sa USA a ZSSR predbiehali nielen v zbrojení, ale aj vo výskume kozmu. Každý úspech obidve strany využili na vlastnú propagandu.
Najskôr bol v dobývaní kozmu úspešnejší Sovietsky zväz, neskôr ho predbehli USA. Ako závody v kozme, tak v zbrojení ZSSR ekonomicky vyčerpali natoľko, že stačila havária v Černobylskej atómovej elektrárni a nutnosť jej náročnej a nákladnej likvidácie, aby ZSSR pristúpilo k redukcii zbraní hromadného ničenia a demokratizácii spoločnosti, tzv. perestrojke a glasnosti.
Rozpadlo sa mocenské impérium ovládané totalitným režimom, v krajinách ovládaných ZSSR a budujúcich socializmus prebehli revolúcie a nakoniec došlo k rozpadu aj samotného Sovietskeho zväzu.
Do kozmu Sovieti poslali aj prvú ženu na svete, Valentinu Tereškovovú.
– – –
Valentina Vladimirovna Tereškovová (rus. Валентина Владимировна Терешкова; * 6. marec 1937, Boľšoje Maslennikovo) je bývalá ruská kozmonautka a súčasná politička, prvá žena, ktorá vyletela do kozmického priestoru. Svoj kozmický let odštartovala 16. júna 1963 v kabíne kozmickej lode Vostok 6 z kozmodrómu Bajkonur na území Kazachstanu, ktorý bol vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu. Zotrvala na obežnej dráhe Zeme takmer tri dni a potom pristála.
Dňa 16. júna 1963 sa k oblohe vzniesol Vostok 6 riadený Valentinou Tereškovovou. Štart bol odložený kvôli technickým ťažkostiam aj zvýšenej slnečnej aktivite. Jej let trval tri dni, Tereškovová sa vďaka nemu stala desiatym kozmonautom histórie a prvou ženou vo vesmíre. Vostok 6 štartoval z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane, ktorý bol vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu. Počas letu obletela Valentina 48-krát našu planétu. Presná doba jej letu je 70 hodín a 50 minút. Z paluby Vostoku, z ktorého sa hlásila volacím znakom чайка (čajka), vysielala živý rozhovor, ktorý bol vysielaný rozhlasom po celom Sovietskom zväze. Spoločne s Vostokom 6 sa vo vesmíre nachádzal aj Vostok 5, okolo ktorého Valentina preletela vo vzdialenosti iba piatich kilometrov počas jedného zo svojich obehov okolo planéty.
Let neprebiehal bez problémov, riadiace stredisko odhalilo chybu v príprave a muselo preprogramovať motory, aby nedošlo k vážnej nehode pri pristávacom manévri. Tereškovovú trápila kinetóza (kozmická choroba) a únava, na ktorú si z kozmickej lode opakovane sťažovala. Na palube vraj zaspávala aj v čase, keď mala plniť pracovné úlohy. Dnes pracovníci Inštitútu histórie a techniky Ruskej akadémie vied špekulujú o tom, že mohlo ísť aj o prejavy nervového zrútenia.
Pristátie sa uskutočnilo 19. júna 1963. Podobne ako Jurij Gagarin sa aj Valentina pri pristátí katapultovala, pri dosadnutí sa udrela do hlavy. Napriek tomu, že v štábe panovali o vystúpení Tereškovovej rozpaky, pre celosvetovú verejnosť – a po politickej stránke – bola jej misia úspechom.
Zdroj:Wikipedia.org
