ZŠ K.Kuffnera Sládkovičovo / Komunitné záhrady prinášajú zeleň doprostred mestského ruchu a poskytujú nielen miesto pre pestovanie plodín, ale aj pre spájanie komunity. Ich význam je nesporný aj v podporovaní lokálnej biodiverzity či znižovaní emisií oxidu uhličitého. Tieto zelené oázy tak predstavujú malý, ale dôležitý krok pri zmierňovaní klimatickej zmeny.
Klimatická kríza je problém, o ktorom sa dnes často hovorí. Jedným z faktorov, ktorý napomáha k zhoršovaniu jej vplyvov, sú skleníkové plyny, medzi nimi aj oxid uhličitý (CO2) v atmosfére. Podľa správy o emisiách CO2 z dielne Európskeho parlamentu, doprava bola zodpovedná za štvrtinu všetkých emisií oxidu uhličitého v Európskej únii v roku 2019. Správa Európskej environmentálnej agentúry hovorí, že cestnej doprave pripadá najväčší podiel, a to až 71,7 percent.
Existuje však viacero možností, ako sa dá prispieť k zmierneniu vplyvov klimatickej krízy a jednou z nich je aj podpora zelených plôch – záhrad či lesov. Vysadiť les však nie je však pre bežného človeka jednoduché, avšak zriadiť si záhradu je už schodnejšie. Jednu založila aj Veronika Pizano v časti Dvory v Bratislave. „Priestor, ktorý bol predtým len zatrávnený, teraz hmýri životom, vôňami a farbami, “ opísala.
Komunitné záhrady slúžia ľuďom i prírode
Komunitná záhrada je miesto určené nielen na relaxáciu a oddych, ale predovšetkým na sadenie rôznych druhov rastlín, či už okrasných alebo tých na konzumáciu. „K rastlinám, ktoré pestujeme spoločne, patria rôzne jedlé kríky – arónia, kanadská čučoriedka, ríbezle, maliny, ale aj ovocné stromy, jahody či paradajky a papriky. Máme tiež spoločnú kvetinovú a bylinkovú záhradku,“ uviedla Veronika Pizano v rozhovore. Takéto komunitné záhrady nájdeme po celom Slovensku i za jeho hranicami.
Niekoľko komunitných záhrad sa nachádza v Bratislave, napríklad na Dvoroch či na Hrobákovej ulici. Podobné záhrady sa nachádzajú aj v Banskej Bystrici, v Kežmarku, v Košiciach, ale aj v Galante. Súčasťou tamojšej Eko Farmy je komunitná záhrada, využívaná obyvateľmi Galanty a okolia. Podľa majiteľa Jozefa Vinceho má záhrada význam aj pre miestnu rozmanitosť: „Postupne sa zvyšuje biodiverzita v priestoroch farmy a komunitnej záhrady.“
Komunitné záhrady majú teda význam nielen pre životné prostredie, ale aj pre obyvateľov: „Záhrada má pre našich záhradníkov mnohé významy, väčšina sa u nás učí pestovať, zvyká si na prácu s pôdou a starostlivosť o živé rastliny“, ozrejmil svoje skúsenosti Jozef Vince. V tejto záhrade sa nachádza 35 záhonov o rozmeroch 0,75 x 5 metrov a sú rozdelené medzi osem rodín. Komunitné záhrady sú určené pre každého kto má chuť sadiť a starať sa o svoj záhon.
Nová mestská záhrada by mohla pribudnúť aj v Sládkovičove
V meste Sládkovičovo mladí reportéri robili online dotazníkový prieskum, z ktorého vyplynulo, že väčšina opýtaných (94,7%) obyvateľov by komunitnú záhradu v tomto meste privítalo. Dotazovaných bolo 38 ľudí. Námet na záhradu vznikol z iniciatívy dvoch mladých ľudí z mesta Sládkovičovo, ktorí sa angažujú v programe Mladí reportéri. Predložili návrh aj s podkladmi na projekt komunitnej záhrady primátorovi pri osobnom rozhovore. Ten bol neskôr podaný aj na mestskom zastupiteľstve, ktoré zasadalo 14. februára 2024 a rokovali aj o návrhu komunitnej záhrady.
O dva týždne na to sa v meste konalo verejné zasadnutie, kde poslanci verejne hlasovali v prospech mladých reportérov. „Mestské zastupiteľstvo zriadenie takejto záhrady podporí s tým, že žiadatelia predložia mestu konkrétne návrhy na realizáciu záhrady,“ ozrejmil primátor mesta Sládkovičovo, Gábor Krommer. Týmto sa projekt komunitnej záhrady len začal.
Projekt komunitnej záhrady je teda zatiaľ v prípravnej fáze. V súčastnosti prebieha zostavovanie dotazníka, ktorý bude rozposlaný obyvateľom sídliska Budovateľská s cieľom zistiť ich záujem o zahradníčenie v komunitnej záhrade. Podľa odpovedí by sa mal určiť počet záhonov. Mesto tiež vyžaduje návrh záhrady s presnými požiadavkami, prvé vizuálizácie sú však dnes už hotové. Projekt bude musieť byť znova prerokovaný a mesto na neho sľubuje po schválení vyčlenenie financií. Kedy sa bude záhrada realizovať zatiaľ známe nie je, ale primátor mesta myšlienku víta: „Myšlienka ma veľmi potešila, najmä to, že to bola iniciatíva mladých, tu žijúcich mladých ľudí. Poukázali na problém, že ľudia, ktorí žijú celý život v bytovke nemajú možnosť kde pestovať.“ Ak projekt dostane „zelenú“ zazelenať by sa mala čoskoro aj časť Sládkovičova.
Komunitné záhrady síce klimatickú krízu nevyriešia, ale pre životné prostredie majú veľký zmysel. Každá viacdruhová zelená plocha prispieva k zvyšovaniu biodiverzity, ochladzovaniu okoliu a rasltiny navyše aj v prirodzených procesoch pohlcujú oxid uhličitý. Ak sa v záhrade hospodári ekologickým spôsobom a používajú sa správne techniky, ukladá sa značná časť uhlíka aj v pôde. Komunitné záhrady slúžia teda ako pomyselné malé filtre veľkého problému.
Meno autora/autorov
Veková skupina
Škola
Súvislosť s cieľmi Agendy 2030:
- 3. Kvalita zdravia a života
- 11. Udržateľné mestá a komunity
- 13. Ochrana klímy
- 15. Život na pevnine
Vysvetlenie prepojenia medzi témou článku a označeným cieľom (cieľmi) Agendy 2030:
3. Záhrada je jedinečným miestom, kde môžu obyvatelia tráviť svoj volný čas. Stráviť volný čas vonku, v prírode, na čerstvom vzduchu má vždy dobrý vplyv na ľudské zdravie a záhrada teda ponúka pristor na takto kvalitne strávený čas a tým prispieva ku kvalitnému zdraviu a životu.
11. Komunintá záhrada je spravovaná komunitou ľudí zo sídliska alebo okolia komunitnej záhrady. Keďže sa treba o takúto záhrada starať spoločne a držať za jedno lano udržiava komunitná záhrada vzťahy mezdy komunitami.
13. Rastliny, ktoré sú vysadené práve v záhradách priespievajú k ochrane klímy tým, že pohlcujú oxid uhličitý, ktorý je vo veľkom množstve škodlivý pre ľudí aj pre životné prostredie.
15. Komunitné záhrady sú vybudované väčšinou v blízkosti alebo priamo na sídlisku, aby čo najefektívnejšie slúžili obyvateľom.
17. Vybudovať takú záhrada dá zabrať, pokiaľ sa však spojí väčšie množstvo ľudí je práca jednoduchšia, my sme sa spojili s mestom Sládkovičovo a rozbehli projekt mestskej záhrady v Sládkovičove a tým rozbehli menšiu spoluprácu s mestom.
