Tisíce kníh, novín a časopisov v knižnici Múzea totality zaberá nie malý priestor. Napriek tomu, že knižnica je 3,6 metra vysoká a viac ako tri metre široká, nedisponuje nekonečným priestorom na knihy. A ani poličky neunesú úplne akúkoľvek hmotnosť.
Z antikvariátov Českej republiky očakávame opätovne dodávku tentokrát viac ako 60 kníh tématicky sa viažúcich k okupácii Československa v roku 1968, Nežnej revolúcii, Železnej opone a socializmu ako takému.
Na ceste sú aj ďalšie časopisy a noviny z doby bývalého Československa.
Práve preto sme za nevyhnutné a najrozumnejšie riešenie považovali rozšírenie knižnice o ďalších 10 políc v dĺžke po 50 cm. Získali sme tak prakticky 5 metrov dodatočného priestoru v knižnici na umiestnenie týchto kníh a to bez narušenia koncepcie Múzea totality. Knižnica s najcennejším materiálom teda stále zostáva dominantou múzea a priestor na vystavovanie iných artefaktov sme nezmenšili.
Knižnica je už doplnená o literatúru. Na ďalšiu čakáme.
Pán Majko, v tom „oddelení“ gulagu vidím dobré diela od Juščáka, Anne Applebaum, samozrejme klasiku od Solženicyna. No nevidím tam absolútne najzásadnejšie dielo o gulagoch. Súostrovie Gulag je samozrejme nespochybniteľná klasika, ale existuje ešte jedno slávne dielo o gulagoch, ktoré je porovnateľné so Súostrovím, ak nie ešte o niečo lepšie. Dovolil by som si, dať vám ho do pozornosti – Kolymské poviedky od Varlama Šalamova. Šalamov prežil v kolymskom gulagu 15 rokov, kým Solženicyn bol v gulagu „iba“ dva roky. Mimochodom zrovna Šalamov upozorňuje na to, že niekedy sa opisujú trestanci gulagov nesprávne ako otroci. Tí, čo sa dostali do gulagu, však boli menej ako otroci, pretože otrok mal svoju cenu a jeho vlastník sa o neho musel postarať. V gulagu o nič také nešlo. Dobre to vystihuje téza veliteľa tábora na Solovkách: „Z trestanca musíme dostať všetko v prvých troch mesiacoch. Potom ho už nepotrebujeme. Môže skapať.“ Výchova „nového človeka“ bola najsurovejším vynálezom komunistov. Aj takto sa budoval onen krásny nový svet s názvom komunizmus. Mŕtvi umierajú, až keď živí zabúdajú.
tomáš 30. apríla 2024, 17:49 – v prvom rade velka vdaka za kvalitny komentar. V druhom rade za postreh a zistenie „nedostatku“ v absencii konkretneho diela, ktoremu nevyhnutne muselo predchadzat podrobne prezretie fotografii a – potrebne znalosti.
Priznam sa, v tejto oblasti mam rezervy a prioritne nakupujem a zhanam to, co este zohnat je mozne.
Nedostatok je napraveny – kniha objednana.
Este raz dakujem a mozno by ste mohli Vase znalosti vyuzit v praxi a napisat material, ktory by tomu malu zaujemcov o historiu popisal pravdu o terore totalitnej doby.
Celý sovietsky zväz bol Gulag, poslušný boli na slobode mali možnosť podieľať sa na výstavbe socializmu.
Hovädá žijú aj na Slovensku a máme demokraciu, Jozef Hambálek by vedel niečo povedať ako niektorý demokrati dokážu zničiť zivot človeka.
Ja by som Hambaleka nenazval hovadom, ale ty ho asi lepsie poznas.
A zeby nocne volky boli demokrati?
Mas to nejake popletene. Uz neslop.
Nič moc mu nebolo dokázané tupec.
Mily tupec, ked nedas meno na vrch, ta podpisovat sa uz nemusis
Anonym 1. mája 2024, 13:04 – uz verejna podpora prokremelskej propagandistickej motorkarskej skupiny v case vojnovej agresie RF a oznacenia Slovenska za nepriatelsky stat, v sivilizovanej krajine zaklada dovody na konanie voci Hambalkovi