Drahí priatelia Černobyľa!
Dnes si pripomíname 38. výročie nehody v Černobyľskej elektrárni, tragickej udalosti, ktorá dodnes vrhá dlhý tieň na celý svet. Dňa 26. apríla 1986 explodoval reaktor číslo 4 v jadrovej elektrárni v Černobyle na Ukrajine, pričom rádioaktívny oblak obletel celý svet.
Je to príležitosť zastaviť sa na okamih v našich rušných životoch a pripomenúť si 30 priamych obetí černobyľskej tragédie, tisíce likvidátorov, ako aj desiatky tisíc ľudí, ktorí utrpeli alebo trpia na svojom zdraví následkami katastrofy.
Toto výročie sa zdá byť ešte smutnejšie ako tie predchádzajúce.
Prečo to hovoríš? môžete si pomyslieť.
Pre vás, ktorí troška poznáte Černobyľ, viete, že existujú dva veľmi protichodné faktory, ktoré urobili černobyľskú zónu jedinečnou prírodnou rezerváciou a relikviou Sovietskeho zväzu zamrznutom v čase.
1. Ľudia – tí, ktorí zostali, starali a starajú sa o zónu, tí, ktorí zónu sprístupnili nám, turistom a predovšetkým ste to vy. Ľudia, ktorí prichádzajú zónu navštíviť a pripomenúť si udalosti tej osudovej noci, ale aj nedávnu éru plnú hesiel, poloprávd a neslobody.
2. Prázdno – ten pocit, keď sa prechádzate opustenými ulicami mesta duchov Pripjať. Pocítiť ducha doby cez artefakty socialistického života, ktorý nás aj dnes má čo naučiť.
Oba tieto veľmi základné niekedy nevyvážené faktory sa dramaticky zmenili v posledných dvoch rokoch. Černobyľ je teraz vojenskou nárazníkovou zónou. Akýsi ochranný pás na hraniciach s Bieloruskom, keďže sa stala miestom invázie Ruska smerom na Kyjev v roku 2022. Počas 3 mesiacov ruskej okupácie sa černobyľská zóna stala prázdnou, vykradnutou a nehostinnou. A tak to aj zostalo. Naša posledná návšteva v zóne v decembri 2023 bola pravdepodobne najsmutnejšou návštevou pre náš charitatívny tím vedený Nikol a Helgou.
Ľudia, ktorí sú viazaní na zónu, tí, ktorí boli dušou, hlasom zóny, sú teraz poväčšinou preč alebo už nežijú. Minulý rok sme stratili v boji proti ruským okupantom niekoľko kolegov, sprievodcov, vrátane nášho drahého Maxa. Väčšina starousadlíkov (babušiek) opustila zónu, bolo v nej takmer nemožné prežiť. Tí, ktorí zostali sú často odkázaní na humanitárnu pomoc, ktorú im nepravidelne zasielame. Naša (a vaša) pomoc išla aj smerom k zamestnancom Černobyľskej elektrárne, ktorí každý deň riskujú svoje životy, aby prišli do práce dúfajúc, že nebude ďalší ruský útok. V máji prinesieme ďalšiu humanitárnu pomoc týmto ľuďom pracujúcim v skromných podmienkach vojny, obrancov zóny a samozrejme babuškám, ktoré zostali. Ak ste to dočítali až sem a cítite, že sa chcete zapojiť, náš priateľ Andrej Pastorek vytvoril TÚTO zbierku, ktorú spolu s nami prinesie v máji do zóny.
Tento obraz zóny na jej 38. výročie vás snáď nezarmútil. Naopak. Ako sa hovorí: Pred svitaním je vždy najväčšia tma. Nemám pre Vás na záver žiadne sľuby, žiadny mier v dohľade, žiadny dátum pre nové výlety…. Budeme možno čakať roky, ale určite sa do Černobyľa vrátime. Ďakujem, že Černobyľom žijete. On žije vďaka Vám.
„Krásne“ výročie Černobyľskej havárie
zo srdca praje
Dominik CEO
Dominik Orfanus | ChernobylX
