back to top

ISSN 1337-8481

Archívy SeredOnLine

Jubileum Mestského múzea v Seredi – 20 rokov od založenia

- Inzercia -spot_img
- Inzercia -spot_img
- Inzercia -spot_img
- Inzercia -

vá, vedúca Mestského múzea – Fándlyho fary v Seredi /  1. mája 2024 si pripomíname zrod pamäťovej inštitúcie v Seredi. Mestské miestopisné múzeum – Fándlyho fara, ktoré bolo založené z iniciatívy Občianskeho združenia VODNÝ HRAD. Stalo sa tak na základe uznesenia mestského zastupiteľstva č. 58 /2004. Prevádzkovateľom je doposiaľ Dom kultúry v Seredi. Prvým vedúcim múzea bol Julius Matis, podpredseda občianskeho združenia VODNÝ HRAD.

Ideovú koncepciu múzea navrhlo občianske združenie VODNÝ HRAD (Mgr. arch. Rastislav Petrovič, Julius Matis, RNDr. Pavol Ištok) a spolu s mestom Sereď požiadalo o odbornú spoluprácu riaditeľa Vlastivedného múzea v Galante Jozefa Kepperta a jeho odborných pracovníkov. Rekonštrukcia budovy bývalej Fándlyho fary na múzeum sa uskutočnila v relatívne krátkom čase 7 mesiacov. Mesto zabezpečovalo na budove stavebné práce, ale chýbali mu peniaze na vybavenie múzea. Občianske združenie a primátor vyhlásili zbierky na múzeum. Spolu sa vyzbieralo 300 000 slovenských korún. Nemalú zásluhu na tom mal vedúci múzea Julius Matis, ktorý riadil postup prác a oslovoval občanov o finančnú podporu, či zabezpečenie niektorých prác firmami zdarma.  Finančnú čiastku v sume 60 000 slovenských korún poskytol aj odbor kultúry Trnavského samosprávneho kraja. Sponzorské finančné prostriedky ako aj v materiálnej podobe poskytli občania múzeu i počas jeho prevádzky. Do múzea boli zapožičané archeologické predmety z prehistórie regiónu a hradu Šintava zo zbierok Vlastivedného múzea v Galante, ktoré inštalovali jeho pracovníci. Neoceniteľné odborné znalosti RNDr. Pavla Ištoka, ktorý sa zúčastnil aj archeologického výskumu hradu v rokoch 1984 – 1992, pomohli zostaviť návrh, libreto expozície hradu Šintava a prehistórie.  Mgr. arch. Rastislav Petrovič poskytol múzeu historické pohľadnice starej Serede na realizáciu tretej stálej expozície zväčšenín pohľadníc Obrázky odviate časom. Dokončovacie  práce vykonali pracovníci múzea Július Matis a Zlatica Gregorová aj za pomoci priateľov (rodina Urbanová, Matisová), ktorí darom doplnili aj mobiliár kancelárie a časť kuchyne (rodina Černá). Po nainštalovaní stálych expozícii a príležitostnej výstavy výtvarných diel bolo múzeum slávnostne otvorené 15. decembra 2004  pre širokú verejnosť za prítomnosti  primátora mesta Jána Lehotu, viceprimátora Ing. Antona Pančíka, predsedu odboru kultúry Trnavského samosprávneho kraja Ing. Viliama Kubányiho, riaditeľa Vlastivedného múzea v Galante Jozefa Kepperta  a riaditeľa Domu kultúry v Seredi  Jozefa Valábka. Pre návštevníkov bolo múzeum otvorené od 1. januára 2005. Kolektív múzea sa rozšíril o kultúrnu pracovníčku Máriu Dikovú, presunom z pracovného miesta v dome kultúry. Po odstúpení vedúceho múzea Júliusa Matisa zo zdravotných dôvodov, riaditeľ domu kultúry Jozef Valábek poveril po ročnom zastupovaní pána Matisa na funkciu vedúcej múzea Máriu Dikovú. V dôsledku znižovania rozpočtu domu kultúry došlo aj k radikálnemu zníženiu pracovných miest v múzeu z dvoch na jedno pracovné miesto. S podporou projektov úradu práce z európskych fondov v múzeu krátkodobo pracovali a získali absolventskú prax Dominika Kušnierová, Tomáš Lancz a Monika Prívozníková. Od 1. februára 2024 pribudol v múzeu odborný pracovník – historik Mgr. Róbert Daňo, PhD.  Múzeum malo na začiatku tri stále expozície, neskôr pribudla exteriérová expozícia k zaniknutému stredovekému kostolu v Múzejnej záhrade a Lapidárium v obnovenej renesančnej pivnici bývalej fary (dnes  múzeum).  Najnovšie v roku 2023 bola vďaka finančnej podpore Nadácie SPP nainštalovaná expozícia Dialóg poznávania hmatom pre nevidiacich a slabozrakých návštevníkov.

Od svojho vzniku múzeum spolupracuje s OZ VODNÝ HRAD pri zviditeľnení histórie mesta ako aj významnej kultúrnej pamiatky v meste – kaštieľa, bývalého hradu Šintava. Svojou odbornou činnosťou múzeu doteraz významne pomáhajú odbornými radami Mgr. arch. Rastislav Petrovič, PhDr. Eva Vrabcová, RNDr. Pavol Ištok a Mgr. František Šmigrovský. Múzeum nadviazalo intenzívnu spoluprácu s odborníkmi v oblasti múzejníctva a archívnictva na Slovensku, v Česku a Maďarsku. Od roku 2012 múzeum  rozšírilo svoju činnosť o vedecko-výskumné bádanie v oblasti histórie a umenia seredského regiónu i blízkeho okolia, na základe ktorého realizovalo viaceré historické a umelecké výstavy. Vďaka obyvateľom mesta i návštevníkom z okolia eviduje Mestské múzeum v Seredi od darcov vo svojej zbierke 1 341 prírastkov predmetov kultúrnej hodnoty a spravuje 8 657 predmetov, v múzejnej knižnici 360 kníh, zapísaných v knihe prírastkov z rokov 2004 – 2023. Múzeum má predmety uložené v múzejnom depozite, aj v dome kultúry. Na žiadosť múzea poskytlo mesto múzeu nový priestor na zriadenie depozitu na dokumenty a bádateľňu, ktorý je vedľa Múzejnej záhrady a pripravuje sa jeho kolaudácia.

K svojmu jubileu pripravuje múzeum v tomto roku podujatie 18. mája v rámci Noci múzeí a galérií a ku koncu roka v novembri odborný seminár príspevkov k novým poznatkom o histórii mesta.

 

zdroj: Mesto Sereď
- Inzercia -spot_img
- Inzercia -spot_img

Ďalšie články

  1. „Mestské múzeum v Seredi od darcov vo svojej zbierke 1 341 prírastkov predmetov kultúrnej hodnoty a spravuje 8 657 predmetov, v múzejnej knižnici 360 kníh, zapísaných v knihe prírastkov z rokov 2004 – 2023.“

    Múzeum je priestorovo absolútne poddimenzované, väčšina predmetov darovanych alebo spravovaných je kde? Nebola ani len prezentovaná. Vytiahne sa pár , raz za 10 rokov z nejakej krabice. 360 kníh? No tak si ich skúste požičať alebo čo i len prečítať alebo preštudovať . Takmer nemozne. Nieje kde. Prezentácia predmetov online? Nu-lo-vá .
    Takto si múzeum osobne nepredstavujem.
    Prezentovaný by mal byť každý predmet čo má múzeum v zbierke a nie ho niekde mať uschovany v archíve kde ho nikto neuvidí mimo nejakej tematickej vystavy. Viď posledná prezentácia o mlynarskej, ktorá namiesto permanentného vystavenia v múzeu bude uložená do šuplíka na roky.
    Prečo nie sú predmety a nalezy seredskeho regionu v našom múzeu? Prečo sa o to mesto neusiluje, aby sa poklady k nám vrátili z Galanty, Bratislavy , Nitry?
    A keď nemáme priestory na väčšie múzeum lebo mesto je neschopné za desaťročia opraviť kaštieľ tak venujme snahu online priestoru. V dnešnej dobe keď sa dajú predmety a dokumenty scanovat 3D a prezentovať trojrozmerne a približovať do najmenšieho detailu neviem na čo cakame. Stačí sa inšpirovať inými múzeami ako prezentujú zbierky. Každý prezentovaný predmet má potenciál na seba naviazať ďalšieho človeka , ten ďalšieho a ďalšieho. Nič neschovavat, ale prezentovať. Aby sme za ďalších 20 rokov mohli povedať že máme 20 tisíc predmetov a 3000 kníh…

    2
  2. Som tam ako 18 rocny pracoval ked sa z toho robilo muzeum. Mlade baby cistili steny od omietky ked sa zistilo ze pod omietkou boli malby. A najhorsie sa nam nosili sklá za ktorými su artefakty. A v 80tich rokoch mimo muzea tam boli jasle kde som chodil ako decko.Tá budova by mala co porozpravat za tú dobu…

PRIDAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!

Potvrdzujem, že som sa oboznámil a pochopil pravidlám diskusie.

Zadajte svoje meno tu

spot_imgspot_img
- Inzercia -spot_img
- Inzercia -spot_img
- Inzercia -spot_img

Najčítanejšie

- Inzercia -spot_img

Aktuality

- Inzercia -spot_img

Aktuality

- Inzercia -spot_img

Sponzorované