Rozprávanie príbehov, zaznamenávanie dejín a vyjadrovanie myšlienok cez písmo má v Seredi hlboké korene, ktoré siahajú do minulosti a pretrvávajú aj v súčasnosti. Počas storočí v našom meste vznikli hodnotné romány, publicistické diela, autobiografie, scenáre i monografie obcí. Sú neoddeliteľnou súčasťou histórie i súčasnosti mesta.
Pri príležitosti MARCA MESIACA KNIHY sa v tomto článku zameriame na niektorých seredských spisovateľov z dávnej minulosti, ktorí svojimi dielami prispeli k bohatstvu slovenskej literatúry a zároveň sa dotkneme novších autorov, ktorí formujú literárny svet v dnešnej dobe.
Juraj Fándly (* 1750, Častá – † 1811, Ompitál), slovenský osvietenský spisovateľ, rímskokatolícky kňaz. Vysvätený za kňaza bol v r. 1777 a prvým kaplánskym pôsobiskom mu bola Sereď. Jeho prvé dielo Dúverná zmlúva s Mníchem a ďáblem vydal v novej slovenčine. Okrem tohto diela sa venoval hlavne písaniu návodov a rád, ako sa starať o hospodárstvo i zdravie ľudí a dobytka, čím sa snažil pomôcť nielen svojim farníkom. Okrem náučných diel vydal aj svoje kázne a niekoľko básní. Patrí sem napríklad: Piľní domajší a poľní hospodár, Krátke dejiny slovenského národa, Príhodné a svátečné kázňe, Slovenskí včelár, O úhoroch ai včelách rozmlúváňí, Vzdych a nárek.
Matej Kyselý (* 1750 Trnava – † 1795 Sereď), kňaz, redaktor, prekladateľ. Filozofiu študoval v Budíne, teológiu a poetiku v Trnave. V rokoch 1776-1783 pôsobil ako kaplán, potom ako farár v H. Zeleniciach, od roku 1790 v Seredi. Spolupracovník J. Fándlyho, jazykový redaktor kníh vydávaných Slovenským učeným tovarišstvom. Autor príležitostných básní, prekladateľ antickej literatúry. Bol člen Slovenského učeného tovarišstva, propagátor bernolákovčiny, najbližší spolupracovník Juraja Fándlyho a korektor jeho tlačí.
Vojtech Mihálik ( *1926 Dolná Streda – † 2001 Bratislava ), básnik, spisovateľ, kultúrnopolitický pracovník. Vzdelanie získaval v Seredi, Trnave a na filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde študoval odbor slovenčina – filozofia. Napísal básnické zbierky: Anjeli, Plebejská košeľa, Spievajúce srdce, Rekviem, Trinásta komnata a ďalšie. Prekladal poéziu a z mnohých svetových jazykov, písal recenzie a publicistiku. Najvyššie ocenenie Laureát štátnej ceny Klementa Gottwalda, Nositeľ Radu práce, Zlatá medaila Svetovej rady mieru. Bol zaslúžilým i národným umelcom.
Alexander Noskovič ( * 1924 Sereď – † 1975 Bratislava), režisér, kritik, divadelný teoretik a historik. Autor monografie Ján Chalupka, tvorca slovenskej veselohry. Pracoval ako režisér Stredoslovenského divadla vo Zvolene a asistent réžie v činohre SND. Bol pracovníkom odd. divadla Ústavu slov. literatúry SAV, redaktor a vedúci časopisu Slovenské divadlo.
Ján Navrátil (* 1935 Sereď – † 2024 ), básnik, prozaik, scenárista. Zameraný bol najmä na literatúru pre deti a mládež. Medzi jeho tvorbu patrí napr.: Z hliny a rosy, Čiarky na dlani, Plachetnica Nonsens, Lampáš malého plavčíka, Guľatá kocka, Klub Lucia a mnohé ďalšie. Napísal niekoľko divadelných a televíznych hier a seriálov. Za svoju tvorbu získal desiatky ocenení ako Cena Fraňa Kráľa, Diplom H. CH. Andersena, Diplom Maxima Gorkého a iné.
Alexander Šimkovič (* 1929 Sereď – † 1999), literárny historik, pracovník literárneho ústavu SAV. Autor prác: Dielo Jána Čajaka, Korešpondencia Františka Votrubu ako aj viacerých štúdií a popularizačných článkov o osobnostiach slovenskej literatúry.
Július Pašteka (* 1924 Sereď – † 2019 Bratislava ), literárny a divadelný teoretik, vedecký pracovník SAV, redaktor časopisu Slovenské divadlo, editor, prekladateľ. Autor publikácií: Literárna siluetka J. W. Goetheho, Majstri slovenskej palety, Estetické paralely umenia a ďalšie. Publikoval stovky štúdií o divadle a filme. Spoločenské ocenenia: Strieborná a zlatá čestná plaketa Ľ. Štúra SAV, Zlatá medaila Karla Čapka.
Jozef Mokoš (*1941 Sereď), básnik, dramatik, spisovateľ pre deti. Pôsobil ako herec v Krajskom bábkovom divadle v Banskej Bystrici a neskôr ako dramaturg, režisér a umelecký šéf, posledné roky ako riaditeľ. Po odchode do Bratislavy sa stal dramaturgom Poetického súboru Novej scény a umeleckým šéfom Štátneho bábkového divadla v Bratislave, neskôr umeleckým šéfom Štátneho bábkového divadla v Bratislave. Je autorom diel: Praskanie krvi, Jesenné litánie, Hry ako hry, Zahrajte sa s nami, Vkladná knižka rozprávok a mnohé iné. Za svoju tvorbu získal viaceré ocenenia, okrem Prémie Slovenského literárneho fondu aj Divadelnú cenu za rok 1975 za tvorivý dramaturgický prínos pri medzinárodnej korupčnej inscenácii Jánošík, Cenu VÚB a Spolku slovenských spisovateľov, prémiu Literárneho fondu za pôvodnú literárnu tvorbu, Cenu Stana Radiča na Európskom Festivale humoru a satiry Kremnické gagy 2010.
Miroslav Košťany (*1939 Šalgočka – † 2016 Bratislava), spisovateľ, redaktor, investigatívny novinár, publicista, právnik. Býval v Seredi. Medzi jeho bohatú publikačnú činnosť patria diela ako napr. Ukradnutá dcéra, Trpkosť ľudských pretvárok, Paragrafy (nielen) z ulice, Tváre ľudskej zloby. Venoval sa aj tvorbe monografií obcí. Pri príležitosti 50. výročia vzniku obce Javorinka napísal knihu Cesta za chlebom , po nej knihu Okres Galanta: Z revolučnej minulosti a zo súčasnosti, neskôr ďalšie publikácie Košťany nad Turcom, o Šintave a o rodnej obci Šalgočka. Získal viaceré prvé miesta v novinárskych súťažiach s tematikou pomoci ukrivdeným občanom. Bol dvojnásobným laureátom Cenu medzinárodnej literárnej súťaže Rozhľady, ktorú každoročne organizuje Kultúrne združenie národností a etník Slovenskej republiky.
Ružena Scherhauferová (*1950 Svodov), učiteľka, spisovateľka. Po skončení Pedagogickej fakulty v Nitre pracovala v oblasti kultúry, od roku 1991 učila na ZŠ v Seredi slovenský jazyk a výtvarnú výchovu. V roku 2008 debutovala románom pre ženy Odhalené tajomstvo. Nasledovali ďalšie spoločenské romány inšpirované skutočnými príbehmi ľudí ako Emine slzy, Už viem, že chcem teba, Predajná láska, V to leto som tancoval s motýľmi, Strongmani, Starká čo mala vrtuľu v zadku, Láska z Bagdadu a ďalšie. Aj na dôchodku je aktívna, žije spoločenským životom a neprestáva písať.
Ružena Šípková (*1977 Myjava) žije v Seredi. Písať básničky začala ako jedenásťročná a hneď uspela v súťaži Literárna Senica. Za svoju tvorbu získala ocenenia na viacerých literárnych a recitačných súťažiach. Publikovala v časopisoch Dotyky, Slovenské pohľady, Literárny týždenník, iLeGaLiT aj v rozličných zborníkoch. Je autorkou básnických zbierok Popoluška, Nemám nič proti realite, V pôvodnom znení s pilulkami, Periem sa na tridsiatke, Mám doma všetkých okrem seba. Vyšla jej tiež odborná publikácia Sociálna práca s klientmi so schizofréniou.
