Adamčíková Silvia, PhDr., Oddelenie sociálne, bytové a rodiny, MsÚ Sereď / Mesto Sereď ukončuje realizáciu projektu „Poskytovanie opatrovateľskej služby v meste Sereď“. Projekt trval 24 mesiacov a skončil 30.novembra 2023. Spočíval v čiastočnej refundácii nákladov na zabezpečovanie opatrovateľskej služby, miezd opatrovateliek a opatrovateľov. Počas realizácie bolo do projektu zapojených 52 opatrovateliek a opatrovateľov a 92 klientov, ktorým bola poskytovaná opatrovateľská služba. V mesačných intervaloch sme prostredníctvom informačného systému ITMS2014+ zasielali žiadosti o platbu, potrebné dokumenty a aktualizovali merateľné ukazovatele projektu. Vďaka tomu sme za dobu trvania projektu získali z eurofondov do rozpočtu mesta finančné prostriedky vo výške 360 tis. €. V roku 2024 očakávame ešte platbu za refundáciu nákladov na poskytovanie opatrovateľskej služby v mesiacoch október a november 2023 vo výške viac ako 31 tis. €.
V snahe zabezpečiť externé zdroje na financovanie opatrovateľskej služby aj naďalej, využili sme možnosť zapojiť sa do projektu „Podpora rozvoja a dostupnosti terénnej opatrovateľskej služby“. Projekt trval iba počas mesiaca december 2023. Vďaka predloženiu všetkých potrebných dokladov a dodržania podmienok projektu, Implementačná agentúra Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny zaslala na účet mesta finančné prostriedky vo výške 18 750 €.
Našou ambíciou je poskytovať opatrovateľskú službu pre obyvateľov mesta Sereď a pokračovať v projektoch zameraných na podporu opatrovateľskej služby aj v roku 2024. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vyhlásilo výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku pod názvom „Podpora opatrovateľskej služby“. Aj túto možnosť získania externých finančných prostriedkov do rozpočtu mesta plánujeme využiť.
zdroj: Mesto Sereď
Áno, treba hľadať aj iné zdroje financovania a nielen čakať na dane od obyvateľov. Ako vidím, že možnosti sú .
cakala som na prvy komentar k tomuto vybornemu clanku. Mesto Sered to robi spravne. legislativa na to je, hlavne pre mesta. v inom postaveni su male obce, kde postihnuti obyvatelia sa od obce opatrovania nedockaju. stat im dlzi este vela kompenzacii a proste v rozpocte to plataju tak, aby mohli ako tak plnit svoje funkcie. V podstate je jedno, ci clovek zije v meste alebo v malej dedinke. potreby ma rovnake. Len ten, kto to zazil si vie predstavit tie rozne prekazky, pri ktorych ma postihnuty nemohucnost. napr. taky slepy clovek, potrejuje opatrovanie, lebo si nevie vybrat veci zo skrine na oblecenie, castokrat sa nedokaze poriadne orientovat v priestore, nedokaze si sam uvarit a pod. alebo imobilny clovek. ten potrebuje pomoc takmer pri vsetkych cinnostiach. hygiene, vareni, prani, osetrovani, o nakupe alebo vychadzke von ani nehovorim, kedze cez schody sa nedostane von. samozrejme, je tu moznost poziadat o pomocku na prekonanie schodiska. prave toto momentalne riesim. a narazam na prekazku. a tym su financie. ked clovek cely zivot robil a nieco aj zarabal, ma dochodok vyssi ako 2-3 nasobok zivotneho minima. a cim ma vyssi dochodok, tym mu stat menej pomoze. a moze sa to stat hocikomu z vas, aj ked to nikomu nezelam. pri komunikacii s ludmi, ktori tieto zariadenia montuju som sa dozvedela, ze na UPSVaR v Galante pracuju vinikajuci ludia, ktori sa snazia postihnutym maximalne vyjst v ustredy. Cely kolektiv okolo pani Šercelovej je vysoko profesionalny, empaticky a ochotny pomoct. nie vo vsetkych okresoch je to rovnako. napr. v Hlohovci to nikoho nezaujima, aby pomohol v medziach zakona postihnutym. ti sa musia sami zorientovat v problematike, nikto im neporadi. Drzim seredkemu oddeleniu, okresnemu odeleniu UPSVaR, vsetkym opatrovatelom a samozrejme aj postihnutym vsetky palce, aby pri rieseni svojich potrieb stretali len takychto ludi. Nikto nikdy nevie, kedy ich bude potrebovat.