V piatok 20. októbra 2023 nastalo to, čo meteorológovia už dávnejšie predpovedali: počasie sa zbláznilo. Vonku sa teplota vyšplhala nad 20 °C a fúkal silný, ale neobvykle teplý vietor. Ja som si práve na tento zvláštny deň naplánovala cestu do Piešťan. V reštaurácii La Musica mal koncertovať Erik Rothenstein Band. Táto kapela minulý rok vydala štúdiový album s názvom Schumann Resonance. Ako som sa dočítala, Schumannova rezonancia je tzv. „tep matky Zeme“. Meno dostala podľa nemeckého fyzika Winfrieda Otta Schumanna, ktorý ju skúmal ako prvý. Ideálne by mal byť tep Zeme na frekvencii 7,83 Hz, no to už dávno neplatí. V súčasnej dobe dosahuje priemernú frekvenciu takmer 40 Hz. Snahu Erik Rothenstein Bandu prispieť svojou hudbou k vyladeniu a zharmonizovaniu tepu Zeme som kvitovala. Veď harmónia je potrebná ako soľ a aj malé príčiny majú niekedy veľké následky.
Kapela pod vedením Erika Rothensteina vystúpila v druhej polovici októbra 2023 okrem Piešťan aj v Bardejove a v Kežmarku. Špeciálnym hudobným hosťom na týchto koncertoch bol srbský bubeník Danilo Vujović, momentálne žijúci v Nemecku. Projekt sa uskutočnil s finančnou podporou SOZA.
V piešťanskej reštaurácii La Musica, ktorej súčasťou je aj hudobný klub, som si teda užila hru kvintetu v zostave: Erik Rothenstein – barytónový saxofón, klarinet, Peter Dobai – tenorový a sopránový saxofón, Pavol Bereza – elektrická gitara, Matej Štubniak – kontrabas a Danilo Vujović – bicie. Zostava i nástrojové obsadenie sa líšili od tých na albume Schumann Resonance, no hudobníci rozhodne nesklamali.
Erik Rothenstein Band hrá moderný jazz výdatne okorenený world music. Okrem autorských skladieb sú to i ľudové piesne a jazzové štandardy vo vlastných aranžmánoch. Farbou zvuku spolu zaujímavo ladili barytónový a sopránový saxofón, naozaj mi evokovali harmóniu Zeme a neba. Hudba bola zemitá i povznášajúca a nechýbala jej cituplnosť a melodickosť. To platilo aj pre ďalší sólový nástroj s priam vesmírnym zvukom – gitaru. V pestrom víre tónov bolo veľmi príjemné sedieť v reštaurácii a počúvať. Dychárom i gitaristovi sa za ich sólovanie ušiel nadšený potlesk obecenstva. Veľkú pochvalu si však zaslúžila aj rytmika, ktorá v úzadí pracovala šikovne a spoľahlivo.
V prvom sete zazneli napríklad dve židovské ľudové piesne (Her Nor, Du Sheyn Meydele a Kokosh), ale tiež staršia skladba z autorskej dielne Erika Rothensteina s názvom Ostrihom a jeho klezmerová kompozícia Bláznivé dievča. Posledná menovaná skladba bola v pomalšom tempe a uzatvorila prvý set. Na začiatku toho druhého sme si vypočuli jazzový štandard The Night Has A Thousand Eyes a po ňom vlastnú „roztancovanú“ skladbu Erika Rothensteina z albumu Schumann Resonance nazvanú Maki. Po nej som sa však musela prebrať z hudobného opojenia a ponáhľať sa na vlakovú stanicu.
Príjemný večer mi nepokazili ani železnice. Regionálny expres do Trnavy, čuduj sa svete, napokon meškal iba päť minút. Že by ďalšia vec, ktorá sa okrem nálady poslucháčov vďaka pôsobeniu rezkej a pohodovej hudby na chvíľu vrátila do normálu? Zdalo sa mi, že aj tep Zeme sa upokojil.
Ružena Šípková
Foto: autorka
