Mladý slovenský klavirista a skladateľ Alan Bartuš (2001), so záľubou v klasickej hudbe i v jazze, už stihol zožať mnoho úspechov, a to nielen v hudobných súťažiach, v ktorých od detstva získava mnoho ocenení. Na svojom konte má úspechy v domácich súťažiach Jazz START UP a Nové tváre slovenského jazzu. V roku 2022 zvíťazil napríklad v sólo piano súťažiach Excellence Piano Awards a Grand Maestro Piano Competition a tiež sa stal držiteľom Ö1 Jazzstipendium v rámci JAM MUSIC LAB. Tohto roku vyšiel z prestížnej súťaže Artadea Jazz Competition ako absolútny víťaz. Nedávno vydal dva kritikou veľmi priaznivo hodnotené jazzové albumy: sólo klavírny album Solology (Hudobný fond, 2022) a album Born In Millennium (Double Moon/Challenge Records, 2023). Oba albumy obsahujú v drvivej väčšine autorské skladby Alana Bartuša. Na tohtoročnej novinke okrem neho a vzácneho hosťa – amerického bubeníka Gregoryho Hutchinsona – účinkujú: Štefan „Pišta“ Bartuš – kontrabas, Kornél Fekete Kovács – krídlovka a Dávid Hodek – bicie. Alan Bartuš sa so svojím triom (v ktorom ho dopĺňajú jeho otec – kontrabasista Štefan „Pišta“ Bartuš a rakúsky bubeník Klemens Marktl) vydal na jarné turné 2023 prezentovať svoj najnovší album Born In Millennium. Turné sa začalo 23. mája v Trnave, pokračovalo koncertmi v Nitre, Bratislave a Piešťanoch a zavŕšilo sa 27. mája koncertom vo Viedni.
Ja som zašla na koncert Alan Bartuš Tria, ktorý sa konal na terase reštaurácie a hudobného klubu La Musica v Piešťanoch v piatok 26. mája. Cesta bola príjemná, počasie slnečné. Keďže v Piešťanoch som mala ešte dosť času, pred koncertom som si pozrela zaujímavú expozíciu Gitarového múzea v Kursalone. Spomenula som si na ňu aj na terase reštaurácie La Musica, keď Alan Bartuš na začiatku koncertu žartoval, že bude hrať na gitare. Ale nie, ostal pri klavíri a z klávesov vyludzoval rozmanité a farbisté melódie, rytmy a rôzne finesy. Na koncerte zneli hlavne jeho vlastné kompozície, predovšetkým z prezentovaného albumu. Všetci členovia tria sa predviedli ako veľmi flexibilní a kreatívni hudobníci s citom pre atmosféru aj improvizáciu. Koncert sa tešil veľkému záujmu vnímavého obecenstva. Úvodná skladba Option s dynamickým začiatkom bola premenlivá a nepokojná, ale stále silná s neúnavným „tepom“ bicích Klemensa Marktla. V balade Cleo so zasneným klavírnym introm ma zaujalo pomalé, zadumané, no pestré sólo Štefana „Pištu“ Bartuša. Prvou prevzatou skladbou večera bolo Royal Garden Blues – jazzový štandard, ktorý hrával napríklad aj Louis Armstrong. Klavírna hra znela ako zvuk vytrvalých kvapiek dažďa a celé Alan Bartuš Trio sa poriadne odviazalo, hudobníci hrali energicky a radosť z hudby z nich priam sršala. Kontrabasista chvíľu dokonca tlieskal do rytmu a nabádal poslucháčov pridať sa. Radosť sa preniesla aj na obecenstvo a výsledkom bol nadšený aplauz. Nežná skladba Temptation bola opäť z autorskej dielne Alana Bartuša. Pred prestávkou sme si ešte vypočuli svižnú skladbu The Ballad Of Chet Kincaid, ktorej autorom je Quincy Jones. Druhý set odštartovala skladba Movements plná životodarnej energie a dotýkajúca sa spodných prúdov emócií. Ďalej zaznela napríklad balada Lydia. Alan Bartuš o tejto skladbe prezradil, že ju zložil na pamiatku svojej zosnulej starej mamy. Dlhé klavírne intro malo v sebe lyrickosť i hravosť a následne všetci traja hudobníci dohromady vyčarovali krásnu poetickú náladu. Počas prvých tónov sviežej skladby Circumstances som sa, žiaľ, už musela zberať na odchod, aby som stihla vlak. Na cestu ma odprevádzala energizujúca hudba a pozdravy mnohých dobrých známych.
Alan Bartuš Trio sa mne i ostatným poslucháčom v ten večer postaralo o pekný hudobný zážitok. Ako som sa dozvedela, Alan Bartuš nespí na vavrínoch: v septembri nastupuje na jednu z najlepších jazzových univerzít na svete – na Manhattan School of Music v New Yorku. Ostáva mi len držať palce a priať mu mnoho zdaru.
Ružena Šípková
Foto: autorka