Po prvý raz som najaktívnejšiu sopku v Európe ETNA na Sicílii mal možnosť navštíviť v roku 1995 ako účastník 1. Slovenskej expedície po štyroch činných vulkánoch Európy. Vystúpili sme na Vesuv, Stromboli, Vulkano a už spomenutú Etnu.
Osobne som bol na vrchole a priamo pri kráteri všetkých štyroch menovaných sopiek, (na Stromboli som strávil aj noc) no dve z nich – Stromboli a Etna vo mne zanechali skutočne neopakovateľné zážitky. Totižto obidve boli a sú vulkánmi, ktoré „nespia“, ale skutočne chrlia lávu. Priebežne v relatívne malých množstvách, no z času načas až priveľmi intenzívne.
Práve aktivita vulkánov Stromboli a Etna tento týždeň nielen odbornú verejnosť vystrašila podstatne viac, ako býva zvykom.
Obyvatelia Liparského súostrovia kam ostrov Stromboli patrí, si na ohnivé divadlo počas desaťročí zvykli. Vulkán chrliaci lávu je pre lode plávajúce okolo Sicílie oirientačným bodom a pre ich pasažierov divadlom, ktoré nieje možné prehliadnuť.
Dnes sopka ETNA opätovne zaznamenala výraznú vulkanickú aktivitu a do ovzdušia vypustila popolček, ktorý si vyžiadal odstavenie dvoch letísk na Sicílii. Hlavne Catania je pre túto časť ostrova podstatnoým leteckým mostom s Talianskou pevninou.
V roku 1995 sme v údolí Valle del Bove (Volské údolie) strávili niekoľko dní. Spali sme priamo pri stuhnutej láve, ktorá údolie zaliala pri mimoriadne intenzívnej erupcii v roku 1992. Pod lávou skončilo celé údolie a niekoľko dediniek s domčekmi spolu s niekoľkými svojimi obyvateľmi. Mnohí z nich sa totiž ukončiť život rozhodli dobrovolne sami v momente kedy videli, že im láva vytekajúca zo sopky berie všetok majetok, ktorý majú. Jednoducho sa vytrhli vojakom z rúk a hodili sa do rozžeravenej lávy, ktorá sa údolím valila.
Z tejto lávy mám dodnes osobne odlomený asi 3 kg ťažký kus v pracovni.
Následne som sa na Siclíliu vrátil aj s manželkou a synom (v manželkynom brušku) v lete roku 2007. Spoločne sme sa priamo na láve vyliatej pri masívnej erupcii v roku 1992 odfotografovali.
Dnes sa láva zo sopky ETNA opätovne valí otvormi práve do údolia Valle del Bove, teda presne tam, kde sme pred niekoľkými rokmi spoločne stáli.
Na konci údolia, kde sa láva v roku 1992 zastavila, je socha Panny Márie a len niekoľko metrov od nej zostatky lávy preliatej cez cestu. Veľa nechýbalo k zaliatiu všetkých dedín na pobreží – mnohí domáci dodnes veria, že masívnu erupciu vtedy zastavil iba zázrak.
Otázkou je, kedy ešte väčšia eruppcia ETNY pod žeravou lávou pochová ešte väčiu časť hlavne v prímorskej oblasti mimoriadne husto obývaného ostrova.
Napriek tomu, že k vrcholu sopky ETNA sa už tak blízko, ako sa to podarili v ´95 nám prísť nedá, na Sicíliu a konkrétne k sopke ETNA chystáme opätovný návrat.
