Minulý štvrtok sa uskutočnil dlho očakávaný 9. ročník Vedeckého jarmoku a komunitný akčný deň na ZŠ Juraja Fándlyho. 12 stánkov nabitých energiou žiakov, ktorí s radosťou odovzdávali svoje vedomosti a zručnosti svojim rovesníkom, ale aj okoloidúcim návštevníkom, škôlkarom, pani kuchárkam i pani upratovačkám.
Tento rok sme sa zamerali na prioritnú tému Zelenej školy – POTRAVINY. Žiaci ich využili pri chemických i fyzikálnych experimentoch, urobili ochutnávky vegetariánskych nátierok, vytvárali chutné umenie na tanieri, speakovali aj sprechovali, navštívili dobovú kuchyňu a vybrali sa s vajcom na vandrovku. Okrem iného sa po prvýkrát uskutočnila i burza domácich koláčikov. Bolo ich naozaj neúrekom, ovocné, čokoládové, mrkvové, cuketové a všetky veľmi lahodné a pečené s láskou. Na burze sme vyzbierali spolu krásnych 191,28€. Týmto chceme poďakovať všetkým, ktorí sa do burzy zapojili a prispeli tak na dobrú vec. Už teraz sa tešíme na učiacu záhradu, ktorá na škole vyrastie budúci školský rok.
Zároveň sa chceme pochváliť, že naša škola aj vďaka aktivitám ako je táto obhájila titul ZELENÁ ŠKOLA a tak sa ním ako jediná škola v meste budeme hrdiť i ďalšie dva roky. 9. októbra 2019 nás v Bratislave čaká slávnostná certifikácia. Týmto sa po šiestich rokoch chcem rozlúčiť s koordináciou tohto programu a odovzdávam žezlo novej koordinátorke Mgr. Kataríne Puschenreiterovej. Chcem poďakovať kolegom, ktorí mi v práci aktívne pomáhali ale hlavne žiakom, ktorí mi ukázali že aj zdanlivo nereálne veci sa môžu stať skutočnými.
Na záver jedná krásna báseň, ktorá odznela na hodnotiacej návšteve od našej žiačky, členky kolégia Evky Mančíkovej.
More potravín
Prší kyslý dážď na moje hnedé vlasy.
Neviem sa zmieriť s tou oblohou,
a s tým, že už nemáme zlaté klasy.
Teda – len tie plné pesticídov.
A rodičia kupujú ovocné… cukríky.
Nechajú sa zľavami zviesť,
baklažány, cukety a papriky
to nebudú ich deti jesť!
A spolužiaci nedojedia
v jedálni všetko uvarené
aj keď všetci dobre vedia
že zvyšky idú do spaľovne.
Ale jedlo si sami zabíjajú,
veď koľko rýb už zomrelo
na plasty čo len tak plávajú?
Koľko detí by sa z nich najedlo?
A jeden cesnak za nami prejde
toľko zbytočných kilometrov,
zatiaľ čo iný žijú v smäde
mi splachujeme pitnou vodou.
A jedla je príliš veľa
a žalúdkov príliš málo.
Ovocie v obchode splesnivelo
a hneď do koša putovalo.
Ten kyslý dážď je stále s nami,
ale my nie sme v jeho role.
Sme ako jedlo – sme cunami,
sme v Zelenej škole.
Mgr. Eva Hanusová
