Kapela Blues Rock Generations (Štefan Adamec – akustická gitara, spev, Jakub Adamec – sólová gitara, Samuel Kolník – elektronické bicie) kráča sebavedomo a cieľavedomo ďalej po svojej hudobnej ceste.
Predzvesť nového albumu
Vo štvrtok 27. marca 2025 predstavila na koncerte v piešťanskej hudobnej kaviarni La Musica svoj pripravovaný album s priam magickým číslom 7, na ktorom sa nachádzajú predovšetkým slávne bluesové skladby. Najstaršou z nich je klasika Sitting on the Top of the World (1930) a najnovšou Lonely Boy (2020) od Joea Bonamassu. Čo sa týka vlastných skladieb, album No. 7 obsahuje skladbu My Endless Cycle (hudba: Štefan Adamec, text: Alexander Guštafík) a prvú inštrumentálnu skladbu Jakuba Adamca v bluesrockovom štýle Niagara Falls. Všetky skladby z albumu mali na tomto koncerte premiéru a nechýbala im živelná energia ani lyrické pasáže. Blues Rock Generations doplnili setlist dvojhodinového koncertu o ďalších 12 skladieb zo svojho repertoáru. Za svoju hudobnícku bravúru si vyslúžili mnoho potlesku a pochvalného kriku obecenstva.
Bohatý gitarový arzenál
Pätnásťročný talentovaný gitarista Jakub Adamec (vnuk Štefana Adamca a spolužiak Samuela Kolníka) sa môže pochváliť peknou zbierkou gitár. Na koncerte v La Musice využíval tri z nich, konkrétne Stratocaster style guitar built by Jakub Adamec, Fender Telecaster Vintera 50s Sunburst a Epiphone Joe Bonamassa 1963 SG Custom. Zaujímavá je hlavne jeho modro-biela gitara Stratocaster, ktorú si poskladal sám. Hral na nej napríklad vo svojej inštrumentálnej skladbe Niagara Falls, mocnej a impozantnej ako tie rovnomenné vodopády, a v skladbe Ain´t Nobody´s Business, pôsobivom spojení starého blues s bluesrockom.
Jakubove hudobnícke začiatky
„Na gitare hrám v podstate od narodenia,“ hovorí s troškou nadsádzky Jakub, „keďže som k tomu bol vedený starým otcom, ktorý na gitare hrá tiež od mladého veku a vždy v mojej prítomnosti hrával, taktiež som často chodil na jeho koncerty, kde som si s ním aj príležitostne ‚zahral‘.“ Dodáva: „Na gitare ma zaujala hlavne jej žánrová rozmanitosť, a tiež aj určitá samostatnosť, keďže som odmalička videl, že sa dá úplne v poriadku odohrať plnohodnotný koncert s jednou gitarou a mikrofónom.“ Jakubove spomienky na detské časy sú stále živé: „Moju prvú gitaru som dostal na Vianoce, keď som mal dva roky a bola to malá gitara Yamaha Guitalele, v podstate ukulele so šiestimi strunami. Stále ju mám, je síce za tie roky mierne obúchaná, ale stále sa dá na nej hrať.“
Akustická či elektrická
Aj v tejto otázke má Jakub jasno: „Napriek tomu, že moja prvá gitara bola akustická, 9 rokov som chodil na hodiny klasickej gitary a prvú elektrickú gitaru som mal až o 6 rokov neskôr, ako som začal hrať, radšej hrám na elektrickej.“ Vysvetľuje: „Je to preto, že na elektrickej gitare sa ľahšie hrá a má oveľa viac zvukových možností ako akustická gitara. Samozrejme, akustická gitara má nenahraditeľný zvuk a akustické skladby sa tak ľahko na elektrickej nezahrajú. V zbierke máme akustické gitary, rád na nich hrám a párkrát do roka hrávame aj výlučne akustické koncerty.“
Vlastná gitara na mieru
O skladaní svojej originálnej gitary Jakub zasvätene vraví: „Už dlho som mal vyhliadnutý signature Fender Stratocaster Erica Claptona. Bolo to samozrejme tým, že Eric Clapton je jeden z mojich najväčších gitarových vzorov, ale aj preto, že je to aj veľmi zaujímavá gitara. Má špeciálnu elektroniku – zabudovaný 25dB booster stredových frekvencií, TBX tone control na zvýšenie basov a výšok a snímače Lace Sensor. Nové modely (od roku 2000) majú však iné snímače, ale ja som mal vždy radšej staršie verzie, a tak mi vnukol nápad, že namiesto toho, aby som si kúpil gitaru a vymenil snímače, koľko by stálo kúpiť si všetky diely, a poskladať si ju sám a tým si upraviť niektoré špecifikácie, ktoré by mi viac vyhovovali, napríklad profil krku, drevo a farba? Po rýchlom researchi som zistil, že diely na moju ideálnu gitaru sa dajú relatívne ľahko zohnať. Vo Veľkej Británii existuje firma, ktorá vyrába gitarové telá na mieru a vyrábajú aj typ, ktorý som potreboval. Keď som zistil, že majú možnosť namiešania si vlastnej farby, neváhal som a o niekoľko dní som mal základ gitary objednaný. Ďalšiu časť – krk som už mal premyslenú. Chcel som, aby mal tvar C, rádius 9.5, medium jumbo pražce a aby bol z javora. Našťastie som našiel obchod zo Švédska, ktorý presne takýto ponúkal. Tiež som neváhal a objednal si ho. Ostávala už len elektronika, ktorú som ľahko zohnal aj z obchodu na Slovensku a poniklovaný hardvér, ktorý som si objednal z obchodu z Holandska. Keď mi všetky diely prišli, pustil som sa do stavby, ktorá (napriek tomu že som predtým nikdy gitaru neskladal) dopadla dobre, a hneď v ten deň som ju odskúšal najväčším testom, akým som mohol – odohral som na nej koncert.“ Na otázku, či je jeho vlastnoručne zostavená gitara zároveň jeho najobľúbenejšia, odpovedá kladne. Dôvody sú prosté: „Je to prevažne tým, že som si ju sám poskladal, takže je to taký osobný vzťah k nástroju, ktorý pri bežne kúpenej gitare nie je. Ale taktiež je to veľmi univerzálna gitara, keby som musel, tak by som v poriadku odohral na nej koncert len s jedným káblom a zosilňovačom.“ A podotýka: „Samozrejme, je praktické mať na koncerte viacero gitár na rôzne zvuky a štýly, ale aj ako náhradu, keď praskne struna (čo sa mi našťastie už dlho nestalo).“
Struny, aparatúra, efekty
Jakub prezrádza svoje preferencie aj v tejto oblasti: „Na elektrickej gitare používam Ernie Ball Regular Slinky 10-46. Sú to klasické struny medzi gitaristami, používajú ich napríklad Clapton, John Mayer, Steve Vai, Keith Richards,… Na akustickej gitare používam Elixir Nanoweb 11-52. Mám ich rád, pretože veľmi dlho vydržia a majú pekný zvuk.
Ako môj hlavný zosilňovač používam Fender Blues Deluxe Reissue. Na väčšie koncerty (napríklad v Bratislave) si zoberiem tiež aj Marshall Silver Jubilee Reissue JCM 25/50. Na takýchto koncertoch idú obidva zosilňovače naraz pomocou rozdeľovača Lehle P-Split III. Na akustickú gitaru používam Fishman Loudbox Artist.
Efekty, ktoré momentálne používam idú v tomto poradí: Dunlop Fuzzface Jimi Hendrix Signature > Electro-Harmonix Good Vibes Modulator > Boss TU-3 > Hermida Audio Dover Drive > Way Huge Penny Saver Royale > TC Electronic Thunderstorm Flanger > TC Electronic Stereo Chorus Flanger. V efektovej slučke sú: Boss GE-7 > Boss DD-8 > Boss RV-6.”
Inšpirácie z rôznych žánrov
Ako sa Jakub učí interpretovať svoje obľúbené skladby? „V tejto dobe nie je našťastie problém hľadať inšpiráciu, či už z minulosti alebo prítomnosti. Na sociálnych sieťach sa dajú veľmi ľahko nájsť návody, ako zahrať svoju obľúbenú skladbu, ale aj napriek tomu sa ja radšej učím skladby ‚od ucha‘. Myslím si, že je to lepší spôsob, lebo je to skôr vlastná interpretácia ako kopírovanie od noty po notu. Samozrejme, niektoré skladby alebo pasáže, ktoré sú veľmi ikonické, hrám podľa originálu, ale vždy sa snažím skladby interpretovať podľa seba. Sóla na nahrávkach a koncertoch sú tiež z 80% improvizované,“ zdôrazňuje. Jakubovou hudobnou láskou je predovšetkým staré dobré blues a bluesrock. Jeho poslucháčsky záber je však oveľa širší: „Z novšej generácie gitaristov je pre mňa veľkou inšpiráciou Joe Bonamassa, ktorý je tiež aj veľký zberateľ gitár a bluesrockový gitarista a spevák. Počúvam hudbu aj zo širšieho spektra ako je bluesrock, ako napríklad John Coltrane, Thelonious Monk a Buddy Rich z jazzového sveta, Vince Gill, Albert Lee a Danny Gatton, ktorí sú výborní country gitaristi, ale rád počúvam napríklad aj Stinga, The Police a Phila Collinsa. Každý gitarista by mal podľa mňa mať rozhľad vo viacerých žánroch, nie len hlavný, ktorý hrá.“
Plány do budúcnosti
Na záver Jakub poodhaľuje svoje plány týkajúce sa gitár: „Z hľadiska zbierky by som ju chcel rozšíriť ešte tak o 2-3 gitary, hlavne typy Flying V, na ktorých hrával známy bluesman Albert King a Firebird, na ktorých hrával Johnny Winter. Z hľadiska hrania by som sa chcel dostať do štádia, že budem rovnako plynulý v ostatných žánroch ako jazz a country, tak isto ako som v blues a rocku. Otvorí to dvere novým nápadom, kombinovaniu štýlov, a tým k väčšej originalite. Veľkou inšpiráciou v tomto sú pre mňa gitaristi Greg Koch a Eric Johnson, ktorí sa podľa mňa nedajú žánrovo zadefinovať, pretože nejde o to, či hrajú country, blues, jazz alebo rock, sú v každom štýle plynulí a presvedčiví.“
Ružena Šípková
Foto: Michal Mišík / Archív BRG
