KOZ SR: Dávka v hmotnej núdzi nie je určená na aktiváciu nezamestnaných

KOZ SR  |MM|  Minister práce minulý týždeň predstavil rámec opatrení smerujúci ku kráteniu až odobratiu dávky v hmotnej núdzi v prípade, ak nezamestnaný odmietne relevantnú pracovnú ponuku. Cieľom tohto legislatívneho zámeru má byť zvýšenie zamestnanosti slovenských občanov, vrátane marginalizovaných skupín. KOZ SR dlhodobo požaduje systémové, koncepčné a nepopulistické riešenia, preto predpokladáme, že cieľom ministerstva práce bolo otvoriť diskusiu k riešeniu zamestnanosti, resp. nedostatku pracovných síl v SR, pričom sa otvorila aj dlhodobo zanedbávaná téma dávok v hmotnej núdzi. Len konštruktívny a odborný sociálny dialóg prispieva k prijímaniu najlepších politík v prospech občanov, preto vítame každú možnosť odborne diskutovať a navrhovať riešenia na problémy v spoločnosti.

Z medializovaných informácií zatiaľ nie je jasné konkrétne znenie právnej úpravy. KOZ SR sa však so svojimi odbornými pripomienkami určite zapojí aj do štandardného legislatívneho procesu, ktoré reálne pomôžu dosiahnuť sledovaný cieľ.

Pri navrhovaní zmien v dávkach v hmotnej núdzi zdôrazňujeme, že prioritne je nevyhnutné zabezpečiť napĺňanie jej účelu. Stav hmotnej núdze predstavuje situáciu, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.

Základné životné podmienky v tomto kontexte sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Súčasná výška dávky v hmotnej núdzi na jednotlivca 84,90 eur mesačne (necelých 2,80 eur na deň) predstavuje minimum, ktoré poberateľ má mať zabezpečené. Nízka suma dávky v hmotnej núdzi mu negarantuje ani základné životné podmienky, keďže hranica životného minima, ako spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze, je dokonca niekoľkonásobne vyššia ako samotná dávka. V prípade, že jednotlivec, či domácnosť nedostane (bude mu odobratá) ani túto dávku, prepadáva sa ešte viac do pasce chudoby a prehlbuje sa jeho ohrozenie sociálnym vylúčením.

Sociálne vylúčenie a chudoba sťažujú a znemožňujú nájsť a udržať si prácu. Chudoba generuje ďalšie negatívne sociálne javy a predstavuje aj vážnu ekonomickú záťaž pre spoločnosť. Prioritou dávky v hmotnej núdzi nie je a nemá byť aktivácia nezamestnaných, ale zabezpečenie záchrannej sociálnej siete. Preto by sa dávka nemala podmieňovať prijatím, či neprijatím práce. „Už samotný zákon špecifikuje, kedy sa získanie práce neskúma na účely priznania dávky v hmotnej núdzi, a preto sa navrhovaný rámec opatrení predstavený ministrom práce dotkne minima poberateľov dávok, ktorí sú zároveň aj evidovaní v nezamestnanosti. Nepriamo však stigmatizuje určitú skupinu obyvateľstva, najmä marginalizované rómske komunity, vyhláseniami o zneužívaní systému, lenivosti a nechcení pracovať. Hnev a frustrácia v spoločnosti sa tak nie po prvýkrát obracia proti tým najzraniteľnejším a chudobou a sociálnym vylúčením ohrozeným jednotlivcom či skupinám,“ uviedla prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová.

Z dostupných štatistík ústredia práce vyplýva, že existuje rozdiel v štruktúrach ponuky voľných pracovných miest a uchádzačov o zamestnanie z hľadiska regiónu, či vzdelania. Prípadné odobratie dávky v hmotnej núdzi tak nemôže motivovať k zamestnaniu v regióne, kde práca nie je. Zároveň sa tým znižuje aj kúpyschopnosť obyvateľstva v regiónoch bez práce, čo brzdí naštartovať lokálne ekonomiky a tvorbu nových pracovných miest. Prácu netvoria len podnikatelia, ale prináša ju aj kúpyschopný dopyt.

Naďalej sa opomína aj zlepšenie aktivačných opatrení pre znevýhodnené skupiny vrátane zamestnávania starších ľudí prijatím efektívneho vekového manažmentu a opatrení v oblasti aktívneho starnutia. Politiky zamestnanosti budú efektívne len vtedy, keď sa nastavia tak, že pozitívne zasiahnu najmä znevýhodnených uchádzačov na trhu práce a dlhodobo ich na trhu práce aj uplatnia, keďže toto je prioritný problém v slovenských podmienkach. To si vyžaduje okrem iného aj profiláciu uchádzačov o zamestnanie postavenú na holistickom posúdení pravdepodobnej dĺžky zotrvania uchádzača o zamestnanie v evidencii, zvýšiť prístup týchto nezamestnaných k informačno-poradenským a odborným poradenským službám a zabezpečiť včasné intervencie hneď po registrácii.

KOZ SR zároveň upozorňuje, že absentuje trvalé financovanie politík zamestnanosti nezávislé od európskych financií, čo do budúcnosti môže spôsobiť problém s udržateľnosťou opatrení. Financovanie aktívnych politík trhu práce musí byť postavené na viaczdrojovom financovaní, pričom základom musí byť naviazanie na rozpočet verejnej správy. Dlhodobé naviazanie politík zamestnanosti prakticky len na európske zdroje, znižuje udržateľnosť opatrení a spôsobuje ich úplnú závislosť od zdrojov, ktoré nemusia byť v budúcnosti k dispozícií.

„Sociálny systém nemá byť trestajúci, ale má garantovať záchrannú sieť. Dávky v hmotnej núdzi nepredstavujú svojou výškou a účelom nadštandardné dávky. Preto nemôžu byť nástrojom motivácie k zamestnaniu. Naopak, dobre nastavené politiky zamestnanosti, spolu so sociálnymi službami, vzdelávaním, hospodárskymi politikami štátu, môžu dopomôcť k odľahčeniu sociálneho systému,“ uviedla Monika Uhlerová v súvislosti so skutočnosťou, že poberatelia dávok v hmotnej núdzi tvoria zanedbateľnú časť z celkového počtu prijímateľov sociálnych dávok.