Pred niekoľkými rokmisom napśalaj tento článok o separatistami ovládanom a nikým neuznanom štáte v roku 1992 násilne odtrhnutom od Moldavska – Podnestersku:
Novorusija – niekoľko rokov dozadu sme netušili o čom je reč. Že by onedlho realita?
Odporúčam prečítať si aj plodnú diskusiu. Chcel by som poznať názor diskutujúcich na vlastnú obmedzenosť dnes… Áno, hádate správne, nik sa mi neospravedlnil a všetci si idú ďalej svoje.
Následne článkov bolo viac. Vlastne aj skôr, niekedy po roku 2015, kedy som Podnestersko navštívil dva razy. Články sa dajú nájsť v archíve SeredOnLine.sk.
Napríklad tento:
- Článok pokračuje pod reklamou -
Napríklad ešte pred vojnou som publikoval ďalší článok, kde som písal o vysokej pravdepodobnosti vojny. Prečítate si diskusiu pod článkom. Ja som fakt nevedel, že rozkaz napadnúť Ukrajinu bol Putinom už podpísaný…
Prečo sa k téme vraciam?
Nuž, Podnestersko požiadalo Ruskú federáciu o tzv. ochranu. O čo ide? Je to ďalší priamy krok k ovládnutiu Moldavska a Ukrajiny zo strany od Moldavska až po Čierne more. Vrátane strategického prístavného mesta Odessa, kľúčového prístavu na v delte Dunaja Izmailu a to až po Rumunsko!!
Myslím si, že dostatočne podrobne sa aktuálnej téme venuje Radovan Bránik. Tu je od neho viac:
Pred troma dňami som na tomto mieste upozornil na hrozbu eskalácie v proruskej enkláve na ľavobrežnom území rieky Dnester. V diskusii sa objavilo niekoľko pochybovačných hlasov, niektoré veľmi kvalitne vyargumentované. No predsa sa to stalo. Signály, že Podnestersko môže po desaťročiach systematickej rusifikácie, militarizácie, diverzného výcviku významnej časti obyvateľov a systematického rozdávania ruských pasov jedného dňa zohrať v strategických plánoch Moskvy dôležitú úlohu tu existovali dlho, od zvolania kongresu zástupcov – akejsi obdoby parlamentu – začali však kompetentné služby členských štátov NATO venovať tejto situácie extrémnu pozornosť. Kongres sa naposledy zišiel v roku 2006 a teda jeho zasadnutie bolo jasným signálom, že prichádza Problém. Veľké “P” nie je preklepom.
V statuse som predpovedal dva možné varianty vývoja; v mäkšom by Podnestersko požiadalo Ruskú federáciu o ochranu, v tom tvrdšom by prišla rovno žiadosť o pričlenenie Podnesterska k Ruskej federácii.
To, že kongres v prvom kroku prikročil “len” k žiadosti o ochranu nie je však žiadnou dobrou správou. Rozdiel medzi týmito dvoma alternatívami je asi ako rozdiel medzi pádom na betón z ôsmeho, či dvanásteho poschodia. A zajtra, 29 februára 2024 v prejave v Dume na túto žiadosť Podnesterska odpovie prezident Ruskej federácie Putin. Tak, ako pred troma dňami, tak ani teraz nemožno rozumne očakávať, že odmietne. Naopak. Ide totiž o dlhodobo a starostlivo pripravovanú operáciu Moskvy, v ktorej kongres zástupcov len urobil jeden z posledných krokov vedúcich k eskalácii vojny a faktickému otvoreniu druhého frontu, ktorý môže mať fatálne dôsledky v troch kľúčových oblastiach.
Prvou je zvýšenie asertivity Ruskej federácie vo vzťahu k uplatňovaniu doktríny “Russkovo mira” v oblasti, o ktorej ešte pred pár dňami vedel iba málokto. Rusko bude donekonečna mávať nad hlavou žiadosťou “ohrozeného” Podnesterska a argumentovať, že “Russkij mir” nemá geografické hranice, ale je doktrínou oprávňujúcou Ruskú federáciu zasiahnuť všade, kde sa ruská menšina ocitne v ohrození.
Druhou je nástup špecializovaných diverzných jednotiek vedených inštruktormi ruských špeciálnych služieb, ktorí cielenými operáciami zaútočia na slabé miesta Modavskej republiky – a že ich má nepočítane – a začnú systematickú rozkladnú vojnu, v ktorej síce nebudú umierať tisíce ľudí, no už v horizonte týždňov citeľne naruší krehkú stabilitu spoločnosti v krajine, ktorá dlhodobo ašpiruje na členstvo v EÚ a NATO. Vezmú si Moldavsko spať do sféry ruského vplyvu a to bude celé.
Treťou oblasťou v poradí, no prvou v poradí dôležitosti však bude nástup diverzných jednotiek v južnej a juhozápadnej Ukrajine, ktorá doposiaľ existovala bez pocitu ohrozenia zo zeme a nebolo nutné na jej ochranu viazať pozemné sily ukrajinskej armády. Vzhľadom k charakteristike oblasti, ktorá sa zalesnením a hornatou povahou územia významne líši od východného frontu dokážu aj malé “partizánske” a diverzné skupiny zložené z desiatok, či maximálne stovák bojovníkov na seba naviazať mnohonásobne viac síl ukrajinskej armády a tým oslabiť beztak kriticky nízke množstvo síl doposiaľ dislokovaných na východnom fronte. Dokážu tak bez väčších strát robiť aj niekoľko mesiacov a pre Ukrajinu bude oveľa ťažšie likvidovať ich konvenčnými prostriedkami. Aj presun delostreleckej techniky a jej nízka efektivita proti tomuto štýlu boja bude stále väčší problém.
Máme tu teda z nejasnej hrozby náhle obrovský problém; tu si dovolím jednu veľkú gratuláciu domácim, slovenským zradcom tlieskajúcim Putinovi – dali ste to na pána a odmenou vám bude, že sa plnohodnotná vojna priblíži k slovenským hraniciam o niekoľko sto kilometrov. Iste vám pridá na nadšení, keď sa začne bojovať aj na ľavom brehu rieky prameniacej kúsok od slovenských hraníc. Gratulujem! Ozaj, keď už tu máme konečne proruskú vládu, odvolali ste už svoje odmietnutie narukovať? Ak ste náhodou zabudli, je navyšší čas. Či ešte stále nie?
Nuž a k vyššieuvedeným fatálnym dôsledkom celej tejto spravodajskej a vplyvovej operácie treba dodať; destabilizácia Moldavska a otvorenie druhého frontu vojny – iste, charekterom významne odlišnej od mlynčeka na mäso na línii kontaktu na východe Ukrajiny – nie sú cieľom, ale len prostriedkom k dosiahnutiu skutočného cieľa Ruskej federácie. Skutočným cieľom je totiž odtrhnutie najzápadnejšej časti ukrajinského čiernomorského pobrežia ohraničeneho zo severozápadu Modavskom a z juhu Rumunskom ovládnutím jediného prieplavu z delty Dnestra do Čierneho mora; hovoríme o JEDINOM automobilovom a železničnom spojení so zvyškom Ukrajiny. Ak Rusko dokáže neutralizovať Moldavsko, má vyhraté, pretože ku konfliktu s Rumunskom nedôjde – je členskou krajinou EÚ a NATO a ukrajinské územie brániť nebude.
Prichádza trest za podceňovanie situácie zo strany západných lídrov a Putinových tajných ctiteľov v západných administratívach. Už sa nebudú môcť tváriť, že ide len o konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom a nás sa netýka. Kým sa spamätajú, môže byť Ukrajina chudobnejšia o obrovský kus pobrežia a prestať susediť s Rumunskom.
Pridlho sme verili, že Ruská federácia sa nedokáže vymotať zo zamrznuteho konfliktu na východe a že okrem mlynčeka na mäso nedokáže používať aj hybridný, asymetrický spôsob vedenia vojny – tentoraz prikročil Kremeľ ku kroku, ktorý v prípade úspechu može mať fatálne následky pre Ukrajinu. Existenčné.
A ako čerešničku na torte si potom môžu rovno vziať aj vysnívanú Odesu.
Zdroj: FB
Cestovateľské reportáže z Podnesterska:
Inak, počuli ste už o tom, že v 21. storočí si v Podnestersku na autá lepia samolepky s portrétom Stalina a v štátnom znaku majú kosák a kladivo?
Totalita ako vyšitá…
Chrapač skurvená Ruská.Tak som nasratý na Matelka že som doteraz chcel voliť nejakého Filckoida len na protest.Pán Majko čítal som všetko čo ste tu napísal.Je to pravda a vy Ste to videl dávno.A tá diskusia pod tým je odpad.Sme sprostý utlačený národ!!!!!!!!!!!!!!
pre štefana neveril som. prečítané. pravda
Ten článok je napísaný propagandisticky a jednostranne, na čo sme si už pri Bránikovi ako aj Majkovi zvykli.Treba si prečítať aspoň wikipédiu (https://sk.wikipedia.org/wiki/Podnestersko_(neuznan%C3%BD_%C5%A1t%C3%A1t) a hlavne toto:V roku 2006 v krajine prebehlo referendum, v ktorom sa väčšina obyvateľstva vyjadrila za odtrhnutie od Moldavska a postupné pripojenie k Rusku.
Xxxxxx bol by som zvedavy keby madari tu na slovensku urobili referendum o pripojeny naspat k madarsku ci by si aj to tak obhajoval????
Hlavne, keď od Galanty nadol sa hovorí po maďarsky… a to sem zatiaľ Maďarsko neposiela agentov a armádu, na podporu takého „nezávislého referenda“, lebo so samopalom pred ksichtom človek podpíše všeličo 😉
Slava Ukrajine , smrt ruskym okupantom 💙💛
To porovnanie s Madarskom tak trochu nesedi v tom, ze my nie sme v pozicii radovo slabsej krajiny voci Madarsku. Madarsko nas vojensky nedokaze porazit. Vedia to oni. Vieme to my. Lepsie je byt kamosi. V pripade Ukrajiny ide o suseda s jadrovymi zbranami a ja neviem s akymi zbranami este. V tom je rozdiel. A aj na nasich dobrych vztahoch s madarskymi spoluobcanmi je vidiet, ze ked ma mensina zaistene svoje prava, svoj jazyk, svoje skoly, svoje sviatky, tak nema dovod rozvracat svoj stat.
Anonym nadomnou takze ked je niekto silnejsi treba mu ustupit a nechat nech si robi co chce?tak tu mas priklad dojdem zajtra za tebou aj s kamosmi a das mi tvoje auto lebo inak ta budem terorizovat a podla teba ne treba sa branit ale treba si nechat vsetko tomu silnejsiemu.precitaj ako to bolo v druhej svetovej vojne aj hitlerovy odstupovali lebo mysleli ze mu to bude stacit a ako to skoncilo to hadam vies
Majko to prorokova a teraz sa to nezvratne deje… nieje on nahodou Nostradamus??? Mohol toho herca upozornir, ked tam uz cestoval a hlasil poplachy….
Dajme Ukrajine východné a stredné Slovensko ako kompenzáciu a vybavené 😁
Aku kompenzaciu? Ved je dokazane ze to nikdy nebola statnost ako taka, len bola tolerovana.
xxxxxX 29. februára 2024, 13:59 – citajme teda z tej Wikipedie:
Podnestersko má vlastnú vládu, ústavu, armádu, menu či cestovné pasy. Používa vlastné štátne symboly — vlajku, znak či hymnu. Napriek tomu ho však oficiálne neuznal žiaden iný medzinárodne uznaný štát na svete — diplomatické vzťahy s ním udržujú iba tri postsovietske čiastočne uznané krajiny Južné Osetsko, Abcházsko a Náhorný Karabach. Región sa nachádza pod silným vplyvom Ruska a viackrát sa vyskytli aj hlasy o jeho anexiu Ruskou federáciou po vzore Krymu.[6] Od roku 1995 je navyše v Podnestersku umiestnených približne 1400 ruských vojakov, poverených udržiavať mier v regióne.
Nezávislosť Podnesterska dodnes neuznal nijaký štát ani medzinárodná organizácia. Urobili tak iba separatistické regióny ako Abcházsko, Južné Osetsko a Náhorný Karabach, hoci sami majú problémy s medzinárodným uznaním. Ich vlajky sú vztýčené na stožiaroch na hlavnom námestí v Tiraspole. V zime v rokoch 1991—1992 prebehla krátka vojna medzi moldavskou armádou a podnesterskými ozbrojenými silami, ktoré boli podporené sovietskou 14. armádou, umiestnenou v Podnestersku. Moldavská armáda nebola dosť silná na to, aby premohla tamojšie ozbrojené skupiny.
Podnestersko tvorí výrazný destabilizačný činiteľ v regióne. Sústreďuje sa v ňom obchod so zbraňami (odchádzajúca ruská 14. armáda zanechala v krajine skoro 40 000 ton munície), ktoré sa v oblasti vo veľkej miere vyrábajú. Najviac sa jej nachádza v severnej časti územia pri obci Kolbasna v tesnej blízkosti ukrajinských hraníc. Vojenské objekty ruskej armády sa nachádzajú aj v Tiraspole. Sú označené veľkým logom ruskej armády a je zakázané ich fotografovať. Väčšina zbraní prúdi do Abcházska a Južného Osetska cez ukrajinskú Odesu. Okrem obchodu so zbraňami profituje tiraspoľská vláda aj z pašovania ropy, alkoholu, tabaku do okolitých štátov. Ochrannú ruku nad Podnesterskom drží Rusko. Jeho vojaci sa nachádzajú aj na hraničnom pásme rozdeľujúcom Podnestersko s Moldavskom.
Problém Podnesterska je pre Moldavsko veľmi ošemetný, je totiž časť súčasného Moldavska, ktoré k nemu historicky, kultúrne ani jazykovo nepatrí. K Moldavsku bolo pričlenené umelo počas komunistickej vlády. Podnestersko pôvodne prináležalo k Ukrajine a volalo sa Moldavská autonómna sovietska socialistická republika. Existovalo vlastne iba ako dôvod sovietskej vlády pre zjednotenie Besarábie so ZSSR. Po pripojení Besarábie k ZSSR však spolu s Podnesterskom vytvorila Moldavskú SSR. Počas socializmu v Sovietskom zväze Moldavská autonómna sovietska socialistická republika, rovnako ako mnoho iných sovietskych republík, prešla obdobím rusifikácie, počas ktorého sa v Podnestersku usídlilo asi 300 000 Rusov a veľa Moldavcov hovoriacich po rumunsky bolo poslaných do pracovných táborov na Sibír alebo do iných republík Sovietskeho zväzu. Počas tohto obdobia sa Podnestersko stalo veľmi rusifikovaným územím a zároveň ekonomickým centrom Moldavska, stavala sa tu väčšina priemyselných či energetických závodov.
– – –
No a akoto vyzera v Podnestersku?
Na rozdiel od Vas, ja som tam bol OSOBNE a nie raz! Nechcite, aby to u nas tak vyzeralo, aj ked po poslednych zhruba 4 mesiacoch od systemu fungujucemu tam, daleko nemame. Zial…
Anonym 29. februára 2024, 21:14 – ale nie, ja len cestujem osobne, zaujimam sa o to, co mi chce vlada danej krajiny utajit, alebo cim sa chvalit zrovna nechce.
A pisem o tom, co som videl a zazil. Na rozdiel od Vas. Takze nie proroctvo, ale logicky predpoklad vychadzajuci z v danom momente dostupnych faktov a vyvoja, ktory je spravidla predvidatelny.
Ale inak dakujem, tak som to este nebral… 😉
29. februára 2024, 20:36
A vidíte? Presne to sa robí voči zahraničnej politike USA. Ustupuje sa im a svet im toleruje všetko. Aj opakované porušovanie medzinárodného práva, aj vojnové zločiny. Žiaľ. Dvojitý meter je super vec.
Anonym nadomnou a kde zobrala USA niekomu uzemie?????od 2 svetovej vojny jedine ruSSko zobrali uzemie cudzim statom tak si to pametaj!!!!!!!
Toho zaberania uzemi bolo viac aj zo strany inych statov. Nie je pravdou, ze by len Rusko zvacsovalo svoje uzemie. Staci spomenut len taky Izrael alebo vznik Kosova. Tam Srbsko muselo v zaujme kludu v Europe a pod neustalym americkym bombardovanim stiahnut chvost a odstupit cast uzemia. Ludom vadi pouzivanie dvojakeho metra. Defrauduje to hodnoty, v ktore ludia chcu verit. Ako napriklad rovnost pred zakonom.
Anonym 1. marca 2024, 12:12…takže kolko toho územia zabralo USA?
Ratafak, pozri sa na mapu sveta, kde všade majú USA vojenské základne a máš odpoveď na Tvoju otázku.
Anonym nadomnou a pozri kde vsade su ruske zakladne😉
1. marca 2024, 13:52
Mimo RF v 4 krajinách. Všade so súhlasom vlády. Čo sa o najväčších demokratoch nedá povedať.
Klames
Este si pridaj anonymko resp lepsie to nastuduj a mimochodom USA zakladne nie su so suhlasom vlad?
Dopravca 1. marca 2024, 17:58
Nie všetky. Krásny príklad je Sýria, kde sa mierotvorci nanominovali sami a vždy keď im tam pufne raketa alebo dron a zopár hrdinov sa vráti v cínových truhlách vyplákavajú nad teroristickými útokmi. I keď proti okupantom má každý štát právo brániť sa nie? Aj proti americkým. A potom sú tu krajiny, kde ostali od konca 2. svetovej vojny alebo po dobyvačných vojnách v rozpore s medzinárodným právom aby si poistili sféru vplyvu ako Ramstein, Okinawa, Diego Garcia, Kuba – Guantanámo, Kosovo, Irak, Džibuti a čo je veľmi smutné, podmienky vytvorenia amerických základní v Afrike si stanovili sami amíci. Či už so súhlasom alebo aj bez domácich vlád.
Ohladom vyvoja na juhu, aj v spojeni s Podnesterskom, som fakt zvedavy, ci Rusko planuje ponechat Ukrajine pristup k Ciernemu moru. Alebo ci z Ukrajiny chce urobit suchozemsku krajinu. Oficialne chcu obsadit iba tie 4 nove oblasti, ktore vyhlasili za svoje. To bude mozno uz teraz v lete. Som fakt zvedavy, ci sa pohnu dalej do Ukrajiny ako takej.